"Ahoj Petko, vsetko ma mrzi, prid zajtra naobed na nase miesto, lucia"...
Ráno si obliekol svoje obľúbené tričko, ani si to neuvedomil, ale prvýkrát ho mal, keď ju stretol, a čím viac bolo obnosene, tým si ho viac obľúbil. V duchu si opakoval:
Kdeže jed! To je elixír, čo nám obe
duše spojí v jednu! Na jej hrobe. **
Našiel ju v parku. Nemaľovala holuby. Ruku mala v sadre.
- Čo si s ňou robila?
- Hľadala som ťa.
- Nikde som sa nestratil...
- Máš pekné tričko!
- Tvoja červená sadra je viac sexi...
- Chýbala si mi.... kde si bola?
- Na hraniciach zvedavosti a beznádeje, chcela som niečo viac, vyskúšať niečo nové, nájsť niečo cené, no doma som zabudla poklad. Stokrát som si priala, aby sa toto nikdy nestalo, aby to bol len zlý sen, zmýlený dejavu efekt.
Rany, ktoré som ti spravila, asi nezahojím, ale chcem ti ich aspoň pofúkať, kým ich nezacelí čas... Myslíš, ... myslíš, že mi môžeš odpustiť? - previnilo sa spýtala.
- Už dlho ti nemám čo... - chytil ju za ruku, teda za sadru. - Len ten, čo vie odpúšťať, dokáže skutočne milovať
* Desmod - Zhorí všetko, čo mám
** W. Shakespeare - Rómeo a Júlia
