- Neboj, táto je iná, kedysi som si ju skrotil a teraz ma srdce opäť za ňou ťahá.
- Skroť si aj mňa, prosím, nech tu nie som sama - úpenlivo prosila.
- Dobre, je to jednoduché. Budeme sa rozprávať. Sadneme si vedľa seba a postupne sa budeme posúvať k sebe, tak ako sa naše srdcia budú zbližovať.
Najprv sa budeme rozprávať len o počasí, potom ti poviem o tom, čo ma baví, neskôr niečo, čo ťa poteší; odhalíme, čo nás trápi a kreslí na čele vrásky a nakoniec ti budem do uška šepkať svoju najtajnejšiu túžbu, ktorá bola stretnúť práve teba.
- Kto si, čarovný chlapec? - konečne sa usmialo aj dievčatko a dlhým rukávom si utrela slzy.
- Som malý princ z maličkej planéty - úctivo sa uklonil .
- Možno si malý, no pre mňa si dnes šťastný, lebo si našiel moju nádej ukrytú na tejto veľkej Zemi.
- Každá planéta je maličká, ak stretávaš naokolo ľudí, ktorých si si skrotila...
