V jedno bezfarebné ráno, tesne po prebudení z opojného sna, premohol ma zvláštny pocit. Nebola ta fractura cordis , neboli to tráviace ťažkosti, cítil som niečo výnimočné. Niečo tajomné a krásne. Čakal som na to celý deň. Odrazu pre mňa bolo všetko neprirodzené, šepkalo mi: pozri na mňa, ja som ale výnimočná vec,, pozri sa...
Dlhé netrpezlivé čakanie ma napokon omrzelo i podľahol som bezútešnej melanchólii. Sklopil som zrak a tíško kráčal mestom.
V poslednej chvíli som sa jej vyhol.Ten zlomok sekundy trval celú večnosť. Videl som ju, cítil som jej pôvab. Jej sivomodré oči hľadeli prekvapene i vydesene. Ústa jemne otvorené, s ľahkým úsmevom, pripravené pobozkať, ale i vynadať slepému snilovi. A postava? S jej opisom by básnik nemal problém... Sťa zasľúbené krajina, úrodné nížiny s dvoma neveľkými pahorkami. Za ten zlomok života stihol som sa očami popásť po tej celej nádhere. Najprv pomaly, nežne som ju hladil, potom rýchlo, hltavo opisoval som očami krivky jej tela.
Kým som sa stihol prebrať z úžasu, pozbierať zásoby odvahy a otočiť sa za ňou, už bola preč, zmizla v časopriestore ...
P.S.: inšpirované James Blunt - You're beautiful
* z latinčiny
