Nebola to jeho chyba. Nemohol za to. Teda, mohol, ale veľmi ho to mrzelo. Zabudol na chvíľu, aký má byť. Nechal sa uniesť prúdom sveta, dravá rieka ho strhla do nedôvery. Nechcel raniť, nechcel sklamať. Pár sekúnd zmenilo jeho život. Pár sekúnd ranilo dve srdcia. Navždy. Rany sa síce hoja, no jazva ostáva. Nepríjemne pripomína tých pár sekúnd. Nechce a nechce prestať.
Kričí: " Vieš, aký mohol byť život bez tých pár sekúnd krásny? Nehanbíš sa jazviť cudzie srdce? Ako si ho chceš získať, ked cestu k nemu hatí jazva? Tak odpovedz! "
" Ak mi dáš peniaz vždy, keď si povieme zbohom,
Budem bohatý ešte pred snami o tom.
Prepač mi môj rozhádzaný život.
Viem, že nie som perfektný, ale môžem sa smiať.
Dúfam, že vidíš moje srdce za mojimi unavenými očami.
Ak mi povieš, že to nedokážem, budem, budem, budem to skúšať celú noc.
A keď aj poviem, že už idem domov, budem von celú noc.
Viem, že sa môžem báť, ale žijem
a dúfam, že veríš môjmu srdcu a nie unaveným očiam.
Nie som anjel, no nemysli si, že to neskúšam.
Nie som anjel, ale neznamená to, že nemôžem žiť svoj život.
Nie som anjel, ale viem plakať.
Nie som anjel, ale neznamená to, že nebudem lietať.. " *
* Dido, I'm no angel, No angel
