Nielen o dvanástich apoštoloch.
Nuž, Hospodin najprv oslovil Abrama. Jeho otec Terah býval v slávnom meste Úr. Bolo súčasťou veľkolepej ríše, kolískou ľudstva kde bol pôvodne Raj. V Biblii sa spomína pod názvom Šineár, alebo Chaldejsko . Mimo biblie je známy pod menom Sumer. Nuž Terah sa so svojími synmi- Abramom, Náchorom a Haranom vybral do nového sídla, pomenovaného ako Cháran. Brat Haran sa z príbehu vytráca a tak trojicu doplnil jeho syn Lót. Z Biblie vyplýva , že Hospodin prikázal Abramovi, aby opustil svojho otca. Sľúbil mu, že ho požehná, zveľadí jeho meno a rozmnoží ho. Meno Abram značí- vysoký otec. Abram mal za manželku nevlastnú sestru Saraj. Hospodin sľúbil zem Kannánu Abramovi. Na znak zmluvy s Bohom sa mal obrezať na ôsmy deň , každý z mužského pohlavia. Saraj však bola neplodná a tak primäla slúžku, aby s ňou Abram splodil dieťa. Medzitým sa v Biblii píše, ako sa Abram dostal do Egypta a ako ho faraón obohatil. Potom, ako sa traja zvláštni cudzinci zastavili u Abraháma, ako jeden z nich božskej podstaty zariadil, že Saraj v jej pozdnom veku, otehotnie a porodí syna.V príbehu je zahrnutá skaza Sodomy a Gomory.Vyslobodenie Lóta aj kráľovstiev niekoľkých miest z rúk uchvatiteľov. Veľmi zaujímavé je stretnutie s kňazom Melchisedekom, o ktorom sa uvažuje, že je predobrazom Krista. Abramovi zmenil meno Hospodin na Abrahám,čo značí otec množstva /národov/ a Sáraj bola premenovaná na Sára, čo znamená kňažná. Sára porodila syna, Izáka, čo znamená-budú sa smiať, teda- Smiešok. Na Izákovi spočíva základ národa. Prvého Syna Izmaela vypudili, pre Harag, jeho matku, slúžku, Egypťanku, pre jej správanie. Keď zomrela Sára, Abrahám sa oženil s Keturou. Mal s ňou ešte šesť synov. Široko známym je príbeh, ako Hospodin preveroval náklonnosť Abraháma, keď mu prikázal obetovať milovaného syna Izáka. Nič to nemení na skutočnosti, že Boh rešpektoval Abrahamov zväzok so sestrou a uprednostnil syna, ktorý vzišiel podľa dnešných aj kresťanských meradiel z incestu. Izmael bol 13 rokov starší, ako Izák. Izákovi hľadali manželku medzi príbuznými a našli mu Rebeku. Tá porodila dvojičky. Z nich mladší Jakub, meno odvodené od päty, teda Pätár. A pokladá sa za pokračovateľa línie smerujúcej k zrodeniu národa. Jakub po peripetiách s bratom Ezauom ušiel k ujcovi Labanovi.U neho si vyslúžil jeho dve dcéry za manželky a pri pretekoch, ktorá porodí viacej chlapcov si pribrali obe na pomoc po jednej "pomocníčke". Spolu mal Jakub 12 synov.Určite sa narodili aj dcéry. Ale ich mená sa do Biblie dostali iba vtedy, keď spôsobili niečo nezvyčajné. Poznáme mená dvoch Jakubových žien, sesterníc a tiež dvoch súložníc, s ktorými Jakub splodil 12 synov. Keď Izák požehnával Jakuba, prikázal mu- nevezmeš si zo žien Kannánových. Pritom ani potomstvo od súložníc asi nenapĺňalo príkaz Izáka. Posledný z 12 synov už ani nebol Jakubovým synom, ale synom jeho syna Rubena, ktorý cudzoložil s otcovou súložnicou Bilhou, Ráchelinou slúžkou. Do Biblie sa dostala aj jedna Jakubova dcéra, ktorú splodil so sesternicou Liou. Volala sa Dina. Keď Jakubova rodina rozložila svoje stany v blízkosti sidla kráľa Chámora Hetejského, dcéra Dina bola zvedavá obzerala si okolie , ocitla sa sama a znásilnil ju kráľov syn Síchem. Ale prišiel s otcom, kráľom, že si Dinu zoberie za ženu. Syn i kráľ boli ochotní splniť všetky podmienky, ktoré nastoľovali Jakubovi synovia. Tým išlo hlavne o rodovú čistotu, ale aj z vyššie uvedeného je isté, že sami to mali v otázke rodovej čistoty všelijaké. Nakoniec dali podmienku, že nemôžu dať sestru takým, čo nie sú obrezaní. A stalo sa, čo nepredpokladali. Kráľ presvedčil všetkých. A keď na tretí deň všetci ležali v najväčších bolestiach, Dinini bratia Simeon a Levi zabili všetkých, aj Chámora a Síchema. Mesto olúpili. Takže prípad, keď predali brata Jozefa do otroctva v Egypte, nebol jediný poklesok.
Raz, keď bol Jakub v noci sám, niekto s ním celú noc zápasil. Keď sa mu dotkol bedrá, vyšinul sa mu kĺb a odvtedy kríval. Pýtal sa ho, ako sa voláš. Keď Jakub odpovedal, povedal mu, odteraz sa budeš volať Izrael, lebo si sa boril s Bohom i ľuďmi a premohol si. Pri mene Izrael mi napadlo, že El znamená Boží, Ra, je egyptský hoh Slnla a Iz, môže byť skratka pohanskej bohyne Izis. Konšpirácia, náhoda, či zámer pri pomenovaní?
Paradoxom k čistote tvoriaceho sa židovského národa je príbeh Júdu, jedného z 12 Jakubových synov. Júda si zobral za manželku Kananejku a mal s ňou troch synov. Aj najstarší syn Er si zobral za ženu Kananejku, menom Tamara. Zomrel však bezdetný. Podľa Tóry, židovského zákona mal najstarší žijúci brat povinnosť vzbudiť svojmu bratovi potomstvo s jeho ženou. Táto povinnosť sa volá levirát a Biblia sa niekoľkokrát na tento zákon odvoláva. Prostredný syn Onan síce líhal s Tamarou, ale tak, aby neotehotnela a podľa Písma ho Hospodin zabil. Najmladší bol ešte chlapec a kým dorastie, poslal svokor Tamaru domov k rodičom. Ale najmladší Šela dorástol a svokor Tamaru nezavolal. A tak Tamara začala konať. Potom, čo Judovi zomrela žena a on sa vydal strihať ovce, vyčkala na neho Tamara, prezlečená za prostitútku, so závojom na tvári. Júda využil jej služby. Dohodnutá odmena bola jedno kozľa. Sľúbil ho doručiť, keď sa bude vracať zo strihania. Nechal u nej zálohu a to palicu, náhrdelník a prsteň. Pri spiatočnej ceste však nikoho nenašli. Po čase sa Juda dozvedel, že jeho nevesta je ťarchavá. Kázal ju priviesť, aby bola upálená. Juda však poznal veci, ktoré mu predložila, pochopil, čo sa stalo a povedal. Je spravodlivejšia, ako ja, lebo som ju nedal svojmu synovi Šebovi.
V Genezis, knihe Mojžišovej, kap. 38,verš 21 a 22 sa hovorí, že Tamaru, teda prostitútku, za ktorú sa vydávala pokladali za zasvetenú. Citujem: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enajme, pri ceste? Čo to znamená v tomto prípade pojem zasvätená?
Práve potomstvo Júdu-Júdea sa pokladalo za Židov. Až oveľa pozdejšie sa za Židov pokladali všetci potomkovia Izraela, Jakuba. Z pokolenia Júdu bol aj kráľ Dávid. Z toho rodu pochádzal Jozef aj Božia rodička. Pre úplnosť. Podľa Biblie sa dá vystopovať cudzia krv v pokolení Júdu v prípade Kannánky Rachaby a Moabitkky Rút. Dávid splodil v cudzoložnom pomere dieťa s Hetejkou Batšebou, ktoré zomrelo. Potom, keď si ju Dávid zobral k sebe mal s ňou synov. Jedným z nich bol aj kráľ Šalamún.
A kto bol Dávid? Uviedol sa tým, že zabil obra Goliáša. Bol výborným vojenským stratégom. Na jeho činy žiarlil kráľ Saul. Dávid zobchodoval aj kráľovu dcéru Michaľ za neobriezky Filištíncov. Mal okolo 1OOO žien, či už manželiek, alebo súložníc. Pozdejšie mal problémy, ktoré mu spôsobovalo potomstvo. Zveľadil a rozšíril krajinu. Vo svojich ťaženiach s archou v stane s Božou prítomnosťou ničil nepriateľov a vytvoril vzor panovníka , kráľa . K jeho odkazu vzhliadali celé pokolenia Židov, ktoré žili v područí vládcov nad porobeným židovským národom. Dávid chcel postaviť kamenný príbytok pre archu. Hospodin určil, že príbytok pre neho postaví až jeho následník, čo sa aj stalo.
Rodičia panny Márie sú Anna a Joachim. Anna znamená milosť a jagim znamená pozdvihnúť. Biblia o nich mlčí, ale doplňuje ju starobylá kresťanská literatúra. Bývali v Jeruzaleme a boli bezdetní. Po 40 ročnom neplodnom manželstve sa Joachim 40 dní postil na púšti a prosil o potomstvo. I modlitby Anny smerovali k tej prosbe. Napokon sa jej zjavil anjel a zvestoval, že sa im narodí dieťa. V tej dobe sa žena považovala za vlastníctvo muža. A ak nepriniesla potomstvo, cítila aj považovala sa za zbytočnú a neplodnosť sa považovala za trest za hriechy. A tak pri svojich modlitbách zasľúbil tento pár dieťa Bohu. Ak by sa narodil chlapec bol by možno nazirejec. Narodilo sa dievča tak ju dali do chrámu. Niečo ako mníška. Pri počatí Abrahámovho syna Izáka zo Sáry, pri počatí Jána Krstiteľa zo Zachriáša a Alžbety, pri počatí panny Márie z Joachima a Anny, ako aj pri počatí Ježiša z Márie sa uvádza prítomnosť anjela. V prvých troch prípadoch porodia ženy v nezvykle vysokom veku po predchádzajúcej neplodnosti. Pri narodení panny Márie sa vyzdvihuje, že bola počatá bez dedičného hriechu. Čo konkrétne znamená nepoškvrnené počatie nie je explicitne vysvetlené. Panna Mária počala podľa Biblie bez muža, a pre nás je vysvetlené nejako tak, že bola zatienená Duchom svätým.
Pri identifikácii každého nového človeka, ktorého spoznáme, ho zaraďujeme do svojho pomyselného zoznamu na základe toho, čo už poznáme. Každý človek je niekoho syn, či dcéra, sused, spolužiak, kamarát, alebo ho zaraďujeme na základe profesie..... Možností je veľa. Ani meno nie je dostatočný spôsob na vyčerpávajúcu identifikáciu a tak prichádzajú na pomoc prezývky, vek a podobne. V arabských krajinách dodnes platí, že žena musí mať krytie dospelého muža. A tak aj panna Mária bola pod správou otca. Potom bola vychovávaná ako mníška v chráme, pod správou cirkvi, resp. kňaza. Keď otehotnela, zasnúbili ju s Jozefom. Ten, keď zistil, že je ťarchavá, chcel ju prepustiť. Zasiahol však anjel. V evanjeliu podľa Matúša 1.25 je uvedené :Ale jej nepoznal, dokiaľ neporodila svojho prvorodeného syna a nazval jeho meno Ježiš. Do tej doby sa Jozef uvádza nie ako manžel, ale ako pestún. U Židov je sexuálny akt "poznanie ženy" zavŕšením platnosti manželstva. Z manželstva vzišli deti. Marek 6.3 :Či to nie je ten tesár, syn Márie a brat Jakubov ,Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom. Marek sa vyhol zaužívanému zvyku uvádzať deti podľa otca. Uviedol ich podľa matky. Ale už Matúš 13. 55 uvádza takto :Či nie je toto syn toho tesára ? Či sa nevolá jeho matka Mária a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? 13.56 : A či nie sú VŠETKY jeho sestry u nás? Odkiaľ má tento všetko toto?
Pozdejšie sa Jozef vytráca zo života rodiny. U Židov pravdepodobne platí povinnosť najstaršieho brata postarať sa o rodinu brata, ktorý sa pominul. Brat Jozefa sa uvádza po hebrejsky Kleofáš a po grécky Alfeos . V slovenskom preklade to značí- náhradník. Niečo ako u nás Pristaš. Môže znamenať priezvisko, ale aj to, že býva u manželky. V tej dobe už Máriu a jej synov identifikujú podľa Kleofáša- Mária Kleofášova, alebo synov podľa Alfeja- zvlášť na odlíšenie dvoch Jakubov- Zebedejov, alebo Alfejov. Keď sa už pokladal Ježiš za dospelého, prevzal mužský patronát nad rodinou aj nad matkou. Možno to bolo od doby, keď sa pominul aj Kleofáš, Alfej.... A potom v Biblii je uvedený takýto výjav. Ján 19. 25 :A stáli pri kríži Ježišovom jeho matka a sestra jeho matky, Mária Kleofášová a Mária Magdaléna. Mladšia sestra panny Márie je Salome. Je matkou Zebedejových synov Jakuba a Jána a nachádza sa po boku sestry aj v tých najťažších životných chvíľach. Formulácia v Biblii sa zdá byť nešťastnou a vyzerá, že autor výroku hovorí o štyroch ženách pod krížom, na rozdiel od informácii z iných evanieliji. Ježišová matka a Mária Kleofášová je podľa všetkého tá istá osoba. Ak prehodíme slovosled a doplníme, čo poznáme, informácia by znela takto: A stáli pri kríži Ježišovom jeho matka, Mária Kleofášová, sestra jeho matky Salome a Mária Magdaléna. Rovnaká informácia by vznikla aj drobnou gramatickou zmenou takto:A stáli pri kríži Ježišovom jeho matka a sestra jeho matky, Márie Kleofášovej /Salome/ a Mária Magdaléna. Stretol som sa s vysvetlením, že Mária Kleofášová je sestrou panny Márie. V neprospech toho tvrdenia je fakt, že by rovnaké krstné mená mali mať dve súčasne žijúce sestry. Po tejto úprave by bol žalm kompatibilný s informáciou od Marka 15.40: A boli tam ženy, ktoré sa dívali zďaleka, medzi ktorými bola Mária Magdaléna, Mária Jakoba Malého a Jozesová matka a Salome. Tentokrát bola panna Mária identifikovaná cez svojich ďalších dvoch synov. Ďalší bratia nie sú uvedení možno preto, že už sami mali rodiny. Navyše tam vidíme familiárne prispôsobenie mien. Ak boli v mladosti deti dvoch sestier spolu , odlíšili ich rovnaké mená vekom, alebo vzrastom. A tak Jakub , kým nebol Alfejov volali ho malým, alebo menším, na rozdiel od staršieho bratranca. Malého Jozefa na odlíšenie od otca často dnes voláme Ďoďo. Nuž a v rodine panny Márie volali syna Jozes, na odlíšenie od otca Jozefa.
Vráťme sa ešte k žalmu 26 z 19. kapitoly podľa Jána, keď už bol Ježiš pribitý na kríži : A videl Ježiš matku, aj učeníka, ktorého miloval, že stoja tam a povedal svojej matke: Ženo , hľa, tvoj syn. 27 A potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny ju vzal tan učeník k sebe. Všeobecne sa udáva, že tým učeníkom bol Ján. Učeníci Jakub a Ján Zebedejovi mali matku Salome, sestru panny Márie a boli po matke Ježišovi bratranci. Najstarším Ježišovým nevlastným bratom bol Jakub s prímením Malý, inak zvaný Jakub Spravodlivý. Bola snáď panna Mária matkou Jána? Bol Ján jej synom? A práve to bol akt, keď Ježiš na kríži, ako najstarší mužský člen rodiny odovzdal starostlivosť o matku do rúk najstaršiemu z ostávajúcich bratov. A od tej chvíle sú ďalší bratia pomenovaní po ňom. Že je to Jozes Jakubov, alebo Júda Jakubov.
Matúš 13.56 uvádza : A či nie sú VŠETKY jeho sestry u nás? Ak by bola jedna, tak by sa tak uviedla. Pri dvoch by sa uviedlo obe až pri viacerých by sa uvádzalo VŠETKY. O Johane, Jane sa píše, spomína ju Lukáš, že to bola manželka Herodosovho správcu a tiež zámožnú ženu Zuzanu, aj iné ženy, ktoré chodili s dvanástimi. Jedna Johana sa spomína spolu s Máriou Magdalénou a Máriou Jakobovou /pannou Máriou po tom, ako ju Ježiš zveril do rúk brata Jakuba/, že skoro ráno na úsvite išli ošetriť do hrobu Ježišovo telo. Záležitosť sa týkala najbližších príbuzných žien a učeníkov tam brali hlavne kvôli odvaleniu kameňa z hrobu. Mená dvoch Ježišových sestier nie sú v Biblii uvedené. Poznáme ich z inej literatúry , že sú to Mária a Salome. Je málo pravdepodobné, aby tak skoro ráno a v takej exponovanej dobe na čiste úzkej rodinnej akcii by sa zúčastnila aj manželka Chuzu a tak mi napadlo, že také meno mohla mať aj jedna z Ježišových sestier. Netvrdím to. Len to pokladám za možné.
O dvoch stĺpoch.
Nech sa už pozrieme do akejkoľvek kultúry, stále vidíme, že vládu nad ľuďmi predstavuje hmotná aj duchovná zložka. Aj primitívny kmeň má svojho náčelníka aj šamana. Na úrovni obce je to teraz starosta a farár. Dokonca aj pri vojakoch je vojenský veliteľ a duchovný. Pri vláde komunistov to boli velitelia a takzvaní politruci. Je to tak u ľudí hierarchicky zariadené, až po najvyššie miesta vo svete. Táto symbolika je zabudovaná aj v chrámoch. Aj v tom Jeruzalamskom chráme, príbytku Boha, ktorý má meno .Traduje sa, že východnú bránu Šalamúnovho chrámu zdobili dva stĺpy. Ľavý stĺp predstavoval kráľovskú moc- Mišpat a volal sa Bóaz a pravý kňazský Cedaka sa volal Jáchin. Spojenie nad nimi tvorí oblúk nebies Šalom- a v chráme je príbytok Boží-cieľ náboženskej túžby. Tento symbol mi pripomína aj pohľad na ikonostas v našej cerkvi, kde hlavný vchod k oltáru predstavujú dva stĺpy s oblúkom a za nimi oltár , kde Boh prebýva v eucharistii. Aj na oltári sú vpredu dva stĺpy, s tým istým významom. Takisto vchody do kostolov sú často kreované s dvoma stĺpmi. Predstavuje celú symboliku nášho bytia, keď na ceste k Bohu na nás pôsobia sily materiálneho , duchovného sveta a nebies. A z pohľadu Boha je to tiež správne, lebo stĺp Krista kráľa stojí po pravici Boha, či už prebývajúceho v arche, alebo sprítomneného v eucharistii na oltári.
Židia dlho očakávali príchod mesiáša. A prišiel. Dokonca dvaja. U Židov bola tradícia kráľov, kňazov a prorokov. Silné osobnosti spomedzi prorokov sa pokladali za hlas Boží. Dokonca mali moc určiť, kto bude kráľom. Mali informácie, ktorými nik iný nedisponoval. Tak, ako niekde je iniciácia za kráľa jeho korunováciou, alebo opásaním za kráľa u Židov to bol akt pomazania. O zrode velikána medzi prorokmi sa píše v evanjeliu podľa Lukáša. Starší, bohabojný kňaz Zachariaš a jeho manželka Alžbeta nemohli mať dieťa, lebo Alžbeta bola neplodná. Raz sa pri bohoslužbách Zachariašovi zjavil anjel. Predstavil sa ako archanjel Gabriel. Alžbeta bola pravdepodobne sestrou matky panny Márie, teda jej tetou a možno sesternicou. Tehotná panna Mária ju navštívila a strávila u nej tri mesiace. Lukáš 1.41: A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote a Alžbeta bola zrazu naplnená Svätým duchom. Lukáš 1. 42: A zvolala veľkým hlasom a riekla. Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Tu odbočím . Preklad Biblie nie je v súlade s terajším slovenským jazykom.Okrem gramatických rozdielov sú tu aj významové. Život je v spisovnej slovenčine nehmotná entita. Prekladateľ si pomohol ruským výrazom . Život je v ruštine brucho.Takých slov, čo znejú rovnako v slovenčine aj v ruštine, ale znamenajú čosi iné je viac. Napríklad rodina znamená v ruštine vlasť a vlasť zase vládu.V staroslovenčine sme sa modlili k Bohorodičke- plod čereva tvojeho. Alebo sa nahrádza výrazom plod tvojich útrob.. Naďalej každý bude používať výraz život. Uvádzam to len preto, lebo preklady často môžu meniť význam a zmysel textu.
Predpokladám, že Ján bol zasľúbený Bohu, teda nazirejec. Po informácii o stretnutí panny Márie a Alžbety sa Ján zjavuje v Biblii ako dospelý muž. Uchýlil sa do Judskej púšte, tam kde Jordán vteká do Mŕtveho mora. Je to miesto, ktoré je 432 metov nižšie, než hladina mora. Inšpiroval sa prorokmi, najmä Izaiášom a Malachiášom. Jeho zjav opisuje Matúš 3.1-17. Ján bol pravdepodobne vegetariánom. Nejedol dokonca ani chlieb. A zmienka o kobylkách môže byť zavádzajúca. Nazýval sa tak údajne posúch zo semien divých rastlín a výlučkov rastliny Tamariška. Tieto výlučky sú blízke manne, ktorou sa živili Židia v púšti. Ani slovenské jedlo španielsky vtáčik, alebo holúbky neznamená , že jedlo je z vtákov. Holúbok je plnený kapustný list. Za Jánom chodili davy ľudí a počúvali ho. Matúš 11.11 uvádza následovné Pánove svedectvo o Jánovi.: Ameň vám hovorím, že nepovstal medzi splodenými zo žien väčší nad Jána Krstiteľa, ale ten, kto je menší v nebeskom kráľovstve je väčší, ako on. a v žalme 11.13 je napísané: Lebo všetci proroci aj zákon prorokovali, až po Jána. Táto informácia nič nové neprináša, Veď proroci prorokujú.Takto je to napísané v gréckej verzii. V hebrejskom evanjeliu je tam na pohľad malá, ale v skutočnosti veľká zmena. Veď všetci proroci aj zákon HO /Jána/ prorokovali. Raz žiadali Ježišovi následníci, aby ich učil modliť sa tak, ako Ján svojich učeníkov. A Ježiš im opakuje modlitbu od Jána. Lukáš 11. 1-4 známu ako Otčenáš. Vtedy bol rok spoločného pôsobenia dvoch mesiášov.
V Biblii sa niekoľkokrát spomína "čas konca" Ján hovorí, že sekera je už pri koreni. Lukáš 12.56 uvádza, že Ježiš vyzýval na rozoznanie času. Marek 9.uvádza : Ameň, vám hovorím, že sú niektorí z tých ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho prišlého v moci. Čo to znamená ? Danielovo proroctvo na základe výpočtov predpovedalo, že židovské povstanie proti rímskej vláde bolo v svätých písmách a jeden zo židovskej krajiny sa stane vládcom sveta. Daniel uvádzal proroctvo sedemdesiatich týždňov a vládca má byť židovský mesiáš. Aj u nás sa objavili všelijaké predpovede pri dosiahnutí tisícročnej aj dvoj tisícročnej epochy. Potom sa šírili predpovede, že apokalyptický koniec bude v roku 2O12, lebo len do tej doby je majský kalendár.....
No a na výpočet "času konca" u Židov slúžil tento kľúč.: Židia okrem sabatu v týždni poznali aj sabatický rok. Bol ním každý siedmy. Od jesene do druhej jesene sa ani neseje, ani nezberá úroda. Ale aj sabatických rokov je v sabatickom týždni sedem. Spolu je to 49 rokov a posledný z nich je rokom jubilejným. 10 jubilejných rokov predstavuje 490 rokov. Je to koniec jednej éry a prezentuje sa ako "čas konca" Posledné jubilejné obdobie bude označovať aj posledné pokolenie, ktoré nepominie, kým sa všetky predpovede nevyplnia. Židia čakali apokalypsu a vyplnenie všetkých proroctiev. Modlitba Otčenáš pokladala Božie kráľovstvo ako Božiu vôľu tu na Zemi-tak ako v nebi. Nejednalo sa o kráľovstvo na nebesiach, ale o myšlienku nebeskej vlády ktorá sa bude diať tu na Zemi. Po uväznení Jána Krstiteľa Ježiš kázal, ako to zaznamenal Marek 1. 14-15.: A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galileje kážuc evanjelium kráľovstva Božieho a hovoril. Naplnil sa čas, priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte v evanjelium.
Príbeh o sťatí Jána.
Herodes Veľký ustanovil do vedenia krajiny svojich synov. Archelaosovi pripadlo najlukratívnejšie územie a to Judea, Idumea a Samária, s hlavným mestom v Judsku Jeruzalemom. V ňom bol ústredný chrám židovského náboženstva s archou úmluvy. Ale Archelaos sa ukázal ešte krutejším, ako jeho otec. Až do takej miery, že ho Rimania poslali do vyhnanstva a na jeho miesto postavili správcu-Rimana Piláta. Antipas, jeho brat iba 16 ročný dostal pod správu Galileu. Ďalší, nevlastný brat Filip sa stal vládcom v Iturei a Lyzanyaš v Abyléne. Deň svojich 48. narodenín oslavoval Antipas v jednej z horských pevností s názvom Machaeros, čo v preklade znamená meč. Za manželku mal svoju neter Herodiádu, zlatokopku, ktorú prebral svojmu menej úspešnému nevlastnému bratovi Filipovi. Čiže Antipas bol už jej druhým strýkom, s ktorým žila.Tam došlo k sťatiu Jána Krstiteľ a na žiadosť Salome, dcéry Herodianinej, ktorú matka zákerne naviedla, aby si ako odmenu za svoj tanec pýtala hlavu Jána na mise. Pravá príčina zaistenia Jána bola, že sa okolo neho sústreďovali davy ľudí, čo mohlo mať za následok vyvolanie občianských nepokojov. Všetky akcie v Novom Zákone sa zdajú byť prepojené s predpoveďami prorokov a s históriou Starého Zákona. Machaeros znamená meč. Zachariaš vo svojom proroctve vyjavil scenár poslednej bitky o Jeruzalem.V kap.13, žalm 7 sa uvádza:Meču zobuď sa na môjho pastiera na muža, môjho druha, hovorí Hospodin Zástupov. Bi pastiera a rozpŕchnu sa ovce a potom zase obrátim svoju ruku na malých. Ježiš si stotožnil toto proroctvo s tým, čo sa stalo a Marek cituje, ako naň zareagoval 9.13 Ale hovorím vám, že Eliáš už prišiel a urobili mu ako chceli, ako o ňom bolo napísané. Osobnosť Jána prekryla Ježišova. Ježiš kráľ- syn Dávidov.
Planéta Zem.
Naša Zem je guľa, zavesená na ničom. Je súčasťou vesmíru a nepoznáme nijakú inú planétu, na ktorej by bol zistený život. Je ťažké definovať, čo je život, lebo nie sú vyhranené charakteristické znaky. Možno postačí strohá definícia, že život je zvláštna forma existencie bielkovín. Vrchol rozvoja patrí človeku so znakom sebauvedomenia. Zem vykonáva vzhľadom na ostatné kozmické telesá niekoľko druhov pohybov.Vplývajú na ňu všetky nebeské telesá vrámci slnečnej sústavy aj mimo nej. Zem až sviští v kozme okolo Slnka rýchlosťou okolo 29,8 km za sekundu, čo je 107280 km za hodinu. Okolo svojej osi sa otáča rýchlosťou 1670 km za hodinu. Rotácia spôsobuje striedanie dňa a noci a obeh okolo slnka sa prejavuje v ročných obdobiach. Zemská os je posunutá oproti Slnku o zhruba 23,5 stupňa a tiež činí striedanie ročných období. Okrem toho zemská os s pohybom v smere hodinových ručičiek /teda opačne, ako sa otáča Zem/ tvorí pomyselný kužeľ. Tento pohyb je pomalý a kým opíše os uzavretý kruh, uplynie 25800 rokov a volá sa to platonický rok. Okrem toho sú tu ďalšie pohyby, napr. rotácia okolo barycentra, nutácia a posúva sa aj celá mliečna dráha. Aký veľký dopad má na Zem gravitácia Mesiaca, vidíme s úkazom prílivu a odlivu v moriach. Je nepochybné, že všetky nebeské telesá spolupôsobia a navzájom sa ovplyvňujú. Niektoré z vplyvov ľudia odpozorovali, všetky, aj s ich interakciami nepoznáme. Pozorovanie hviezd prinieslo vznik vedy astronómie a popri nej aj pavedy astrológie. Hľadajú sa pri nej vzťahy medzi postavením hviezd a dejmi na Zemi. Môžu byť prítomné minulé aj budúce . Najčastejšie sa zaoberá určovaním budúcna a osudu od jednotlivca po celé ľudstvo, alebo aj o osud planét. Ani nevieme, kto prvý rozdelil kruh nebeskej oblohy na 12 súhvezdí zvieratníka. Planéty nadobudli svoje charakteristiky. Na základe pozorovaní a skúseností sa prispôsoboval aj systém predpovedí. Kresťanská cirkev má k astrológii spravidla negatívny vzťah. Ale hneď na úvod je tu praktické využitie niečoho, čo by sa za astrológiu mohlo považovať. Slovenský lekár doktor Jonáš vychádzal z antropologického spojenia žien s Mesiacom. Prišiel k poznatku, že žena môže otehotnieť vo chvíli, keď je Slnko a Mesiac v takom postavení, ako vo chvíli, keď sa žena narodila. Autor potvrdil 98 % úspešnosť. Navyše dokázal vypočítať, kedy sa narodí chlapec a kedy dievča. Teda vie naplánovať počatie dieťaťa podľa pohlavia . Doktor Jonáš bol silne veriaci kresťan. Aj do biblie prenikol vzťah k astrológii. Keď Izraeliti urobili zlaté teľa /Apis/ , keď už nebol vek býka, Mojžiš sa nazlostil a modlu zničil. Ak toto nebol najlepší príklad, tak vo veku barana sa starí patriarchovia zobrazujú ako pastieri s dlhými palicami na konci s hákom, na chytanie ovci. V našom dialekte sa volá kampov. Celý Starý Zákon sa nesie v znamení barana.Trúbilo sa na baraních rohoch. Odznievanie veku jedného znamenia a nástup nového znamenia sa deje pozvoľna. Končil obetou baránka Božieho. Ale už za života Krista sa stretávame s nástupom veku rýb. Učeníci sú rybári. Lovenie rýb, zázraky s nasýtením ľudí rybami. Dokonca sa kresťania stotožnili s názvom rýb. Názov ICHTYS znamená Isus Christos Teus/Boží/ Yios/syn/ Spasiteľ. Malé rybky v Červenom mori vedia vytvárať obrazce, napr. obraz veľkej ryby. Aramejsky aj arabsky sa volaju nazrani . Z toho vzniklo meno nazarejec., . Zrodenie Krista je spojené s tromi kráľmi, mágmi, ktorí z hviezd vyčítali Spasiteľove narodenie a sledovali jeho hviezdu do Betlehema. Trochu citácie z Nového Zákona. Lukáš 22.7-10 Potom prišiel deň nekvasených chlebov, v ktorých treba zabiť baránka. A poslal Petra a Jána a povedal: Iďte a prihotovte nám baránka, aby sme jedli-.A oni mu povedali: kde chceš, aby sme pripravili. A on povedal,: Hľa, keď vojdete do mesta, stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody.: Iďte za ním do domu, do ktorého vojdete. Neviem, či som domýšľavý, ale hneď mi napadlo, že človek s krčahom predstavuje znamenie vodnára. Je to náhoda, alebo je v tom nejaký odkaz? Pri precesii , a o tú sa teraz jedná je pohyb opačný , než ako sa otáča Zem okolo osi a teda poradie zverokruhu je také Býk, Baran Ryby a Vodnár. Podľa Vikipédie sa astrológia rozdeľuje na bulvárnu, natívnu, pragmatickú a astromágiu.
V Biblii, v starom aj novom zákone sa stretávame so zmienkami o anjeloch. Spomenutí sú cherubíni a serafíni aj archanieli. Nič bližšie o tom nie je rozpísané, len že sú Boží poslovia . Chýba ich rozdelenie, špecializácia, či hierarchia.Viac je toho v mimo kánonickej literatúre. O to väčšie je prekvapenie, že sa k ich poznávaniu hlási vedec z materiálnych, nie duchovných kruhov. Slovenský vedec Emil Paleš je predstaviteľom sofiológie/ náuka o múdrosti/, ktorá sa podľa dostupných zdrojov usiluje o syntézu prameňov poznania zjavenie rozumu a zmyslovej skúsenosti. Na priblíženie toho, čo Emil Paleš robí používam zdroje blízke Vikipédii. Publikuje a prednáša doma aj v zahraničí. Dosiahol mnoho ocenení. V roku 2OO4 založil Školu angeológie. Niekoľkokrát bol v diskusných reláciách v Slovenskej televízii.Vyštudoval kybernetiku a vyučoval počítačovú lingvistiku Matematicko- fyzikálnej fakulty UK v Bratislave. Jeho výsledky vychádzajú v Angeológii dejín. Rytmy inšpirácii, v dejinách kultúry mu vyšli pod názvom Sedem archanjelov. Palešov výskum prichádza k záveru, že staroveká náuka o anjeloch nebola fantáziou, ale predvedeckou formou poznania. Popisuje vlny intuícií a inšpirácie v kolektívnom povedomí ľudstva a cyklické zákonitosti ich striedania. Paleš netvrdí, že má nejaké dôkazy o existencii nejakých nadprirodzených bytostí, ale len identifikuje empiricko- psychologický obsah starovekého pojmu archanjel. Sám Paleš poslal dvom pápežom knihu s návrhom na spoluprácu. A získal len zdvorilé a bezobsažné listy od nuncia. Cirkev spoluprácu odmieta. Chce, aby ostalo tajomstvo okolo anjelov nie v podobe poznania, ale v podobe viery.
Hierarchia duchovných bytostí:
Anjeli strážni duchovia ľudí
Archanjeli duchovia času
Prapočiatky duchovia národov
Mocnosti duchovia formy
Sily duchovia pohybu
Panstva duchovia múdrosti
Tróny duchovia vôle
Cherubíni duchovia harmónie
Serafíni duchovia lásky
7 archanjelov a ich vzťah k planétam :
Gabriel Mesiac
Rafael Merkúr
Anael Venuša
Michael Slnko
Samael Mars
Zachariel Jupiter
Orifiel Saturn
V starých spisoch sa uvádza, že každý anjel má svoju hviezdu, a teda aj strážny anjel každého z nás má svoju hviezdu. Potom aj každý človek má na oblohe svoju hviezdu.
Herodes Veľký nebol Žid, bol Idumejec a bol bábkou Ríma. Krajinu zdieral, ale staval významné stavby. Dominovala výstavba, respektíve znovu výstavba chrámu v Jeruzaleme, staval paláce, divadlá , mestá a postavil dokonca aj pre Rimanov Jupiterov chrám. V očiach Židov to bol tyran, bábka Ríma. Ešte pred smrťou rozdelil krajinu na 4 časti, takzvaný tetrarchát. Jeho dvaja synovia vyrastali v Ríme. Mysľou a povahou to boli Rimania. Jedno, čo škrelo Herodesovcov bol ich pôvod. Kompenzovali to manželskými zväzkami z najprestížnejších Židmi uznávaných rodín. Najradikálnejší zo synov Archelaos dostal najlukratívnejšiu časť Judeu s hlavným mestom Jeruzalemom.V ňom bol ústredným miestom chrám aj so svätyňou, v ktorej prebývala archa zmluvy , v ktorej bol sprítomnený židovský Boh. Okrem Judei tam patrila aj Samária a Idumea. Antipasova časť sa rozkladala na dvoch územiach, ako Galilea a Perea. Filip, nevlastný Antipasov brat dostal Itureu a Lyzanyáš Abylén. Archelaos vystrojil otcovi okázalý pohreb. Dodnes sa nenašiel jeho hrob, aj keď je lokalita známa. Vláda Archelaosa bola pre Judeu tak devastačná, že ho Rím dal do vyhnanstva a správou poveril Rimana Piláta Pontského. Niektoré časti , ako Fenícia a Dekapolis boli súčasťou provincie v Sýrii. Z toho vyplýva, že Judea nemala židovského kráľa a spadala priamo, pod rímske cisárstvo. Kňazi, najmä Saduceji, ktorí boli pri moci kolaborovali s Rimanmi. Rímu sa platilo výpalné. Židia ťažko znášali útlak a dochádzalo k vzburám. Túžili po veľkej , Židmi ovládanej krajine, ako to bolo za čias Dávida. S odstupom rokov si jeho vládu zidealizovali. Potrebovali do čela stratéga takého rozmeru. Nádejou bol ten, čo pochádzal z jeho línie. Za takej situácie sa zjavili dvaja možní záchrancovia, z ktorých jeden predstavoval cadokovskú rolu proroka a druhý Dávidovú líniu kráľa Židov. No a k tomu bola potrebná ideológia. Presvedčiť ľudí a pripraviť ich na konečné víťazstvo. Podrobenie národa považovali za Boží trest za hriechy. Preto sa malo začať s obnovou morálky, disciplíny a viery, že im v tom pomôže Boh, ako pomáhal od Mojžiša po Dávida vo vojnových ťaženiach sprítomnený v arche. Avšak odkedy prebýva v murovanom príbytku a nie v stane, už sa jeho príbytok nenapĺňal Božou milosťou a najvyšší kňaz chodil do Svätyne Svätých len raz do roka. Za takých okolností vyšiel na scénu najprv prorok Ján , za ktorým išli davy a potom sa pripojil Ježiš-Boží syn, vzor morálky, učenosti, divotvorca a kráľ, s Dávidovou legitimitou, ktorého predpovedali proroci. Ján pôsobil 6 rokov. Iba jeden rok pôsobili spolu Ježiš aj Ján. Ježiš vyučoval v chráme, synagógach, aj v prírode, alebo z loďky na vode. Obklopil sa učeníkmi nie z Júdei, výkvetu židovstva ale z Galiley, ktorých judejci podceňovali. Z 12 učeníkov bol, aj to len pravdepodobne jeden z Judei a to Judáš Iškariotsky. Číslo 12 je podľa 12 kmeňov izraelských podľa 12 synov Izraela-Jakuba. A tí mohli znamenať priemet 12 súhvezdí, ktoré stretá Zem na svojej puti. V Židovskom chráme a synagógach sa aj diskutuje a vyučujú nielen kňazi. A na tom poli ich Ježiš argumentačne porážal za čo nemohol čakať ich náklonnosť. Obklopil sa 12 učeníkmi, ktorých učil, poveroval úlohami a možno tí chlapi predstavovali aj chránili centrálne chránenú osobu.
Apoštol Andrej
Bol Petrov brat a bol prvopovolaný. Pochádzal z Betsajdy. Prešiel z Jánovho učeníctva k Ježišovi.Oženil sa a býval v Kafarnaume, na brehu Genazaretského jazera. Spomína sa v Matušovom, Lukášovom aj Markovom evanjeliu, ako aj v Skutkoch apoštolských. Po nanebovstúpení Pána vo svojej apoštolskej činnosti pokračoval medzi Skýtmi a pri Čiernom mori. Bol prvým biskupom v Byzancii. Podľa legendy odmietal obetovať pohanským božstvám. V meste Patras ho priviazali na kríž v tvare X , na ktorom zomrel. Po smrti putovali jeho pozostatky z Patrasu do Konštantinipolu a do škotskeho mesta Svätý Andrej. Loď, ktorá viezla pozostatky sa potopila a pozostatky sa dostali do mesta Amafi. Niektoré relikvie boli prevezené do Ríma. Pápež Pavol 6. ich v roku 1964 vrátil do Patrasu.Pozostatky jeho kríža sú uchovávané v Marseille.
Apoštol Matúš
Pôvodné meno Lévi, syn Alfea. Je podozrenie,že je jeden z Ježišových bratov,ktorý sa predtým mohol uvádzať pod menom Jozes.Potvrdzuje to fakt, že sa uvádza ako súrodenec Jakuba malého. Bol mýtnikom v Kafarnaume. Stal sa apoštolom Matúšom. Po Ježišovej smrti hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a Etiópii. Zavraždiť ho dal etiópsky kráľ Hyrkanius,lebo na základe Matúšovho kázania sa nechcela stať kráľová neter Ifigenia jeho, kráľovou manželkou. Matúšové pozostatky boli objavené v Salerme v Taliansku. Nevie sa, ako sa tam dostali. Symbolom Matúša je kniha evanjelii a postava človeka.
Apoštol Šimon.
Poznáme ho pod tromi menami.Šimon, grécky Peter a aramejsky Kéfas.Bol rodákom z Betsajby a ženatý v Kafarnaume. Stal sa vodcom dvanástich. Pri zatknutí Ježia , ho trikrát zaprel.Apoštol Ján zaznamenal 21.15-17 že Peter trikrát dostal od Ježiša odpoveď "Pas moje ovečky"od Pána, čomu predchádzala otázka: Šimon,syn Jonášov, či ma miluješ? On mu odpovedal"Áno pane,Ty vieš, že ťa milujem". Po Ježišovej smrti sa vrátil do Galilei,ale potom prešiel do Jeruzalema.. Po nanebovstúpení sa stal vodcom cirkvi. Presadila sa miernejšia forma pri vstupe pohanov do radov nazarejskej cirkvi. Konvertiti museli dodržiavať 4 veci. -Neuctievať modly, nedopúšťať sa smilstva, nejesť zadusené a krv. Misijnú činnosť vykonával v Ponte, Galícii, Kapadónii, Malej Ǎzzi , Bitýnii a Antochii. Prišiel založiť nové spoločenstvo do Ríma. Po prenasledovaní kresťanov Nerom pre podpálenie Ríma ho ukrižovali. Na jeho žiadosť ho ukrižovali hlavou dole. Petrovi sa pripisuje autorstvo dvoch epištol, Apokalypsy svätého Petra. Skutky svätého Petra a Evanjelium sa objavili pozdejšie a predstavujú doplnkovú literatúru spojenú s jeho menom. Atribúty: kľúče,obrátený kríž, kohút, alebo loďka. Nad jeho hrobom je bazilika sv. Petra v Ríme.
Apoštol Bartolobej.
Bar Tolomej znamená syn oráča. Ján ho oslovuje aj menom Natanael . Pochádzal z Betsajby. Nachádza sa spolu s Filipom. Po nanebovstúpení Krista účinkoval na Strednom východe od Malej Ázie po Indiu. dokonca aj v Etiópii. Priniesol kresťanstvo do Arménska , kde aj zomrel. Vraj ho zaživa stiahli z kože a tak ukrižovali dole hlavou.V 10.storočí sa dostali jeho ostatky do Ríma do kostola s jeho názvom. Neskôr sa jeho lebka dostala do Frankfurtu nad Mohanom do jemu zasvätenej katedrály. Cantenburská katedrála vlastí rameno svätca. V Sixtínskej kaplnke, na freske posledného súdu drží postava so stiahnutou kožou Michelangelovú podobizeň. Niekedy sa svätec zobrazuje s veľkým nožom.
Ján, apoštol a evanjelista.
Ján a Jakub boli synmi Zebedeja a Salome a pochádzali z Betsajby.Ján bol pôvodne učeníkom Krstiteľovým. Obom učeníkom dal Ježiš meno Boanegerges. Chceli zoslať oheň z nebies na dedinčanov, ktorí ich neprijali, keď boli agitovať. Napriek tomu, že ho mučili, zomrel prirodzenou smrťou a dožil sa vysokého veku. Ostali po ňom evanjelika, Prvá, Druhá aj Tretia Jánova epištola a Zjavenia apoštola Jána. Atribúty: orol, kalich s hadom, nádoba s olejom a kniha. Na rozkaz Dominiciána ho hodili do vriaceho oleja a nič sa mu nestalo.
Apoštol Jakub starší.
Ako bolo napísané pri Jánovi bol synom Zebedejovým a Salome. Bol známy výbušnou povahou. Po nenebovstúpení Pána putoval Samáriou. Bol v Španielsku a vv Jeruzaleme. Vojaci Herodota Agrippu ho v roku 44 sťali. Bol prvým, ktorý z apoštolov zahynul.. Na mieste, kde ho sťali je postavený chrám. Okolo roku 70 sa jeho ostatky dostali na Sinaj, kde dnes stoji kláštor svätej Kataríny. Keď toto miesto ohrozovali Saracéni, v 8.storočí, boli ostatky prevezené do Španielska, do mesta Padron. Potom ich uložili do kaplnky s názvom Santiago.. V roku 816 tam dostavali katedrálu , dnešné Santiago de Kompostella. Meno san znamená svätý a Tiago pravdepodobne Jakub.Jakubovo meno nesie aj kostol v Levoči.
Apoštol Jakub malý
Je najstarším nevlastným Ježišovým bratom a synom panny Márie.Mená všetkých štyroch bratov uvádza evanjelium podľa Matúša a to 13. 55. Či to nie je syn toho tesára?, či sa nevolá jeho matka Mária a jeho bratia Jakob, Jozef, a Šimon a Júda? 13. 56. A či nie sú všetky jeho sestry u nás? Odkiaľ má tento všetko toto? Ďalej ich vymenováva Matúš 27. 56, Podobne Marek 6. 3. V roku 1945 v Naagy Hamádi bolo objavené aj Tomášove evanjelium a datuje sa do 3.storočia. Nepojednáva o Ježišovom živote, ale je to zbierka jeho 114 výrokov. Výrok 12 znie: Učeníci povedali Ježišovi. Vieme že nás opustíš. Kto potom má byť našim vodcom?. Ježiš im odvetil : Kamkoľvek pôjdete, choďte k Jakubovi Spravodlivému, kvôli komu vznikli nebesia zem. Podľa toho, nástupcom po Ježišovi bol jeho brat, Jakub Spravodlivý. Do Biblie sa dostala aj Epištola svätého Jakuba a začína 1. kapitola-Jakub Boha a pána Ježiša Krista, sluha dvanástim pokoleniam, ktoré sú v diaspóre posiela pozdravenie. Už tento začiatok dáva vedieť, že oslovuje všetkých Židov niekto, kto zaujal miesto po Ježišovi.V prípade oslovenia hovoria jeho bratia Jakub a Júda o Ježišovi , ako o Pánovi. Grécke slovo Kyrios sa môže preložiť ako mister, sir, alebo aj majster. Jakub Spravodlivý bol pravdepodobne zasvätený, teda nazirejec. Mal kolená stvrdnuté ako ťava od modlenia na kolenách. Žil prísnym svätým životom. Nestrihal si vlasy ani bradu, nepil víno. Nejedol mäso a nosil rúcho chrámového kňaza. Bol horlivý v ohlasovaní evanjelia Židom. Veľkňaz Annáš 2./Hannán 2./ ho očierňoval pred veľradou. Nútili ho, aby sa zriekol Ježiša Krista. Vyviedli ho na múr chrámu a zhodili. Kameňovali ho a nakoniec ho ubili nástrojom, na ubíjanie plsti z vlny. Vyzerá ako doska s rúčkou- ako praník ktorým sa tlčie do šiat pri praní , ale omnoho väčší. Volá sa valcharský kyjak. Toto sa stalo v roku 62. O niekoľko rokov Rimania zborili Jeruzalem. Veľa ľudí v tom videlo Boží trest, ktorého sa Židia dopustili na tom Spravodlivom. Jeho atribútom je valcharský kyjak.
Apoštol Tomáš.
Meno je z hebrejského slova teoma čo znamená dvojča. Grécky preklad je didimos. Nevieme, koho bol dvojčaťom a či to nebola len prenesená prezývka. Pochádzal z Galilei a patril k najodvážnejším učeníkom. Je známy tým , že neveril o zmŕtvychvstaní Ježiša. Po nanebovstúpení Pána odišiel medzi Partov ako misionár sa dostal až do Indie. Pôsobil okolo mesta Chennei, známom ako Madras.V roku 72 ho prebodli oštepom niekde pri Mailopure. V. r. 1547 tam bol postavený chrám. Jeho ostatky putovali v r. 394 do Edesy v Turecku, potom na ostrov Chios v Egejskom mori a odtiaľ do Ortony v Taliansku. Tomáš napísal evanjelium, ktoré sa našlo v koptskom, egyptskom jazyku, v meste Nagy Hamádi. Býva zobrazený s kópiou, ktorou bol usmrtený. V Indii údajne staval palác , preto je zobrazovaný s trojuholníkom , alebo uholníkom tvaru T. V jednom apokryfnom diele: Skutky Tomášove, je Tomáš označovaný ako Juda Tomáš. Keď sa mladému mužova zjavil Pán Ježiš, videl podobu medzi ním a apoštolom Judášom. Pán Ježiš povedal. Nie som Judáš, ktorý je aj Tomáš, som jeho brat.
Apoštol Filip
Narodil sa v Betsaide . Spomína sa v zoznamoch apoštolov. Párkrát sa spomína v Biblii. Pri poslednej večeri žiada Ježiša, aby im ukázal otca. Ježiš odpovedal: Kto vidí mňa, otca vidí.Ján 14. 8-11 . Filip bol ženatý a mal deti. Po Ježišovej smrti kázal a robil zázraky. Precestoval Galileu, Grécko, Sýriu a Frýgiu. Vo Frýgskom Hierapolise ho kameňovali, bičovali a nakoniec ukrižovali dolu hlavou. Jeho relikvie sú v Paríži, Florencii , Kolíne nad Rýnom.
Apoštol Juda Tadeáš –brat Jakuba, jeden z bratov Pánových. Objavuje sa aj pod menami Lebeus, Lebedeus a Lebaj. Spolu s bratom Šimonom odišli do Perzie, kde zomreli mučeníckou smrťou.Jeho atributom je palica, ktorou ho zabili. Jeho pozostatky spolu si Šimonovými sú v Ríme, v Chráme sv. Petra.
Apoštol Šimon Horlivec- Kánsky. Brat Pánov. Kane –an v hebrejčine je to isté, ako zelota v gréčtine. Atributy sú čln, píla,sekera, kniha a krátky meč. Jedna verzia hovorí, že zomrel prirodzenou smrťou v Edese a druhá, že zomrel mučenícku smrťou spolu s bratom Júdom. Je taká verzia, že Ježiš premenil vodu na víno práve na svadbe Šimona v Kane galilejskej.
Apoštol Judáš Iškariotsky.
Pôvod mena sa vysvetľuje podľa Keriotu, resp. Kariotu. Karioty boli dva. Jeden konkrétny je v Judsku, asi 19 km od Hebronu. Judáš bol sám z Judei, kým ostatní učeníci boli z Galilei. Hebrejské slovo iš znamená muž. Niekde sa odvodzuje jeho meno z nábožensko extremistickej skupiny Sikariovia. Boli namierení proti Rímu . Sica je krátka dýka a takými zabíjali tých Rimanov a židovských kolaborantov, ktorí najviac škodili Izraelu. Spravidla sa zamiešali do davu, pichli nenávidenú osobu a zmizli. Preto sa niekde uvádza ako Judáš Sikarius. Sú aj také verzie jeho mena, ktoré sa odvodzujú od slova saggar, čo znamená luhár,, alebo isgar, čo znamená , že mal červenú pokožku.Bol pokladníkom dvanástich. Tvrdia o ňom, že Ježiša zradil za 30 strieborných. Od Matúša sa dozvedáme následovné:26.20 A keď bol večer sadol si/ Ježiš/ za stôl s dvanástimi.21 A keď jedli povedal: Ameň hovorím , že jeden z vás ma zradí. . A on odpovedal a riekol: ktorý omočil so mnou ruku v mise, ten ma zradí. Z Biblie jednoznačne vyplýva, že Ježiš s učeníkmi sa zdržiaval v Betanii, na Olivovej hore, v lisovni na olivový olej. Patrilo to k domu Márie, Marty a Lazára. Ježiš učil cez deň v chráme, alebo v synagógach a noc trávili v 3 km vzdialenej Betánii. Chrámová stráž ho poznala rovnako dobre, ako kňazi, ktorí ho mali v zuboch, lebo ich argumentačne porážal. Posledná večera bola tiež v Jeruzaleme. Nie však tam , kde sa teraz oficiálne uvádza, lebo v roku asi 2OO4 bol objavený rybník Siloe a ten je v Starom meste, kde sa nachádzalo aj miesto poslednej večere. Ak Ježiš dal najavo, kto ho zradí a všetci to počuli, prečo nezasiahli a dovolili Judášovi odísť? Prečo potom, keď odišiel nešli niekde opačným smerom, aby ich nenašli? Naopak Ježiš sa dva a pol kilometra vrátil oproti v ústrety prenasledovateľom a modlil sa v Getsemanskej záhrade, ktorej južný výbežok je iba asi 400 m od jeruzalemského chrámu hneď za údolím , ktorým preteká potok Kebron. Všetko bolo blízko, ani čoby kameňom dohodil. Nie raz Ježiš unikal od tých, čo slovami Biblie na neho chceli pložiť ruky. Spomeňme si , ako vedel Ježiš ujsť keď po nasýtení piatich tisícov ho chcel dav nasilu ustanoviť za kráľa. Ján 6. 15. A vtedy, keď poznal Ježiš, že majú v úmysle prijsť a schytiť ho nasilu, aby ho učinili kráľom, ušiel zase na vrchol samotný . Alebo v citácii Jána 10,34 ,Keď Ježiš upozorňuje na Žalm 8 2,6 Či nie je napísané vo vašom zákone:Ja som povedal“ Bohovia ste?“ a Ján 10, 39 Vtedy ho začali znovu jať, ale vyšiel z ich ruky.. Jeden nesúlad je v Biblii badateľný pre tých , čo slúžili u vojska. Je písané že Ježiša prišla zajať čata, na čele s tisícnikom. Čatu tvoria spravidla tri družstvá po 10 vojakov. Na zajatie človeka to bohate stačí, ale čo ten tisícnik ? Ten velil čate? V anglickom preklade je vraj miesto čata napísané kohorta. Rímska légia čitá 6000 vojakov. A tvorí ju 10 kohort. Kohorta teda predstavuje 600 vojakov. Teraz je to primerané. Ale je to priveľká sila na zajatie jedného aj spolu s dvanástimi učeníkmi. Ak niekto dal pokyn na presun toľkého vojska v nočných hodinách , tak na to musel byť sakramentský dôvod. Niečo mi tu nesedí. Rimania neboli hlúpi. Judáš našiel Ježiša v Getzemani, nie v lisovni na Olivovom vrchu . S vojskom prišla chrámová stráž s kyjakmi . Ježiš oslovil Judáša priateľu a ten ho vybozkával. Bozk môže znamenať rozlúčku s Ježišom. Ale môže znamenať aj potvrdenie, že je to naozaj on, ak berieme do úvahy fakt, že sa na nerozoznanie podobal na jedného z ďalších dvoch Júdov, či už Tadeáša, alebo Tomáša. Otázniky sú tiež pri smrti Judáša. Raz sa tvrdí, že sa obesil a v Skutkoch apoštolských, že spadol a rozpukol sa. Obesil sa Žid? Židom sa hnusilo všetko udusené. Ale čítal som mimobiblický údaj. Neviem ho už doložiť. Že ho zrazil Riman na bojovom voze s ostro zakončeným ojom a to tak , že ho prerazil a vyšli z neho črevá. Možno je to výmysel, ale má určité racio. V inom príbehu zomrel na vodnatieľku.
Existuje však ešte jedno dielo a to Stratené evanjelium Judáša Iškariotského . Je zaradené k apokryfom, ale bolo napísané niekedy okolo roku 180. Patri ku gnostickým textom raného kresťanstva a predstavuje úplne iný pohľad na Ježiša u učeníkov. A hlavne na Judáša Iškariotského. Potom sa táto grécka verzia stratila a bola objavená iná verzia v koptskom /egyptskom /jazyku . Jestvuje ešte jedno dielo Evanjelium podľa Judáša . Knihu napísal Jeffrey Archer. Je sugescívne napísaná , ale predsa len fikcia.
Podľa nej, je Judášovo evanjelium v súlade s Pešitou- aramejským prekladom Biblie. Porovnávaním výrokov sa ukazuje, že vplyvom nenáležitého prekladu začínajú mať citácie iný, často protichodný význam.Tam, kde je slovo zradca má byť naplniteľ, alebo dokončovateľ. Potom text vyznieva tak, že Judáš plnil vôľu Ježiša.
Skúsme svojimi slovami zrekapitulovať, čo sa vlastne stalo. Ježiš zvolal rozlúčkovú večeru. Dvanástich na to už dlho pripravoval, že nebude stále s nimi. Pred večerou blahorečil. Blahorečenie pred jedlom je poďakovanie Bohu za predložený pokrm. Aj my blahorečíme, ak máme slávnostný príhovor a napr.v prípade svadby aj náboženský ladený. Určil, čím si treba pripomínať pamiatku na neho. Potom povedal. Jeden z Vás naplní a zavŕši moje poslanie. Kto to bude? Ten môj priateľ s ktorým som si máčal chlieb vo víne. Som to ja ? Pýtali sa všetci. Keď sa opýtal Judáš, Ježiš odvetil: Ako si povedal. To, čo máš urobiť, urob rýchlo. Keď odišiel, Ježiš umyl nohy ostatným učeníkom. Po večeri zaspievali pieseň a odišli. Ježiš si vybral troch- Petra a synov Zebedejových , s ktorými sa išiel modliť do Getsemane, ktorá je blízko pri chráme. Možno boli trochu spoločensky unavení, lebo nevydržali s Ježišom čakať na zatknutie. A tak pospali. Ježiš prežíval strastnú predtuchu z toho, čo sa stane a modlil sa . Tam sa objavil Judáš na čele vojska a chrámovej stráže. Povedal, zdravím ťa Rabbi a zbozkával ho. A Ježiš povedal . Priateľu načo si prišiel? Aj tak sa dá povedať a zdôvodniť, že Ježiš vybral na túto úlohu chlapa s tvrdým srdcom, sikaria u ktorého je predpoklad, že nesklame a úlohu splní. Peter v tú noc Ježiša trikrát zaprel. Všetci nesieme vinu za smrť toho spravodlivého a akí sme radi, ak tú vinu môžeme presunúť na nejakého Judáša.V každom prípade nevieme, ako Judáš obstál na váhach svojho Rabbiho. Čo je predmetom zrady Judáša nevieme.Veď Ježiš povedal. Ja som nič tajne nehovoril. Texty z biblie sú rozporné. Vrátil Judáš peniaze kňazom, ako uvádza Matúš, alebo nie, ako je v Skutkoch? Kúpili kňazi za tie peniaze pole, alebo to bol Judáš? Prečo sa volá Pole krvi? Hrnčiarska hlina na to pozemku bola aj je červenej farby. Že bolo kúpené za krvavé peniaze, alebo že sa po ňom rozliala Judášová krv? Zomrel Ježiš po slávení paschy, ako uvádza Marek, alebo deň predtým, ako uvádza Ján? Alebo mali obaja pravdu, ak sa jeden riadil slnečným a druhý mesačným kalendárom? Niesol Ježiš celý čas kríž, podľa Jána, alebo mu pomohol Šimon Cyrenejský, podľa ostatných evanjelii. Po zmŕtvychvstaní bol vzatý Ježiš do Neba hneď, alebo po 40-tich dňoch?
Trinásty apoštol.
Ak je číslo 12 na znak počtu Jakubových synov a to je zasa priemetom 12 súhvezdí , ktoré Zem stretáva na svojej púti okolo slnka , tak treba pripomenúť, že to nie je celkom tak. Lebo tých súhvezdí je 13. Niekedy sa aj zaraďuje k tým dvanástim. Je to súhvezdie Hadonosa. A celkom mimochodom sa to prejavuje aj pri apoštoloch, ktorých je nakoniec tiež 13. A ten trinásty je dokonca v veľkým významom.A Ježišovým učeníkom, kým bol Ježiš v tele nikdy nebol.
Apoštol Pavol
Žid Šavel bol fanatický prenasledovateľ jednej novej frakcie židovského náboženstva Nazarejských, ak tak môžeme nazvať tých, čo nasledovali Jána Krstiteľa a Ježiša Krista. Biblia ho usvedčuje a aj sám v Skutkoch apoštolov sa priznáva, že bol iniciátorom ukameňovania svätého Štefana. Až sa stalo, že pri prenasledovaní vodcov hnutia spadol z koňa , mal videnie, kde ho Ježiš karhal za to, čo robí. Od tej doby došlo k jeho schizofrenickému prerodu.. Stal sa Pavlom a aj fanatickým vyznávačom Ježiša a jeho náboženstva. Pochádzal z Tarzu, teda nežidovského prostredia, čo malo nemalý vplyv na jeho postoje. Nikdy sa s Ježišom nestretol a nekomunikoval s ním, kým bol Ježiš v tele. Celé Kristovo pôsobenie bolo v znamení starosti o ovečky z košiara Izraelitov. Pavol bol apoštolom pohanov. Slovo pagany znamená vidiečan. Vzniklo pravdepodobne zo slova Bogani, čo je posmešný názov pre tých , čo uznávajú viac Bohov- Bôžikari, g sa zmenilo na h, bohan a potom pohan. Pavol bol mimoriadne činorodý, pracovitý a neústupčivý vo svojom presvedčení. Zaštiťoval sa Ježišom Kristom. Zakladal náboženské obce s ktorými udržiaval korešpondenciu. Bol prchký vznetlivý neodbytný a vytrvalý. O takom sa hovorí, že keď ho vyženieš dverami, vráti sa oknom. Žil v stálych konfliktoch. Pohádal sa aj s apoštolmi. V liste Galaťanom uvádza, že po 3 rokoch/ozaj, kde strávil tie tri roky?/ sa vybral do Jeruzalema.15 dní strávil u Petra, ktorý predstavoval popri Jakubovi Malom a Jánovi tri oporné stĺpy medzi apoštolmi. O tom napísal.: Iného z apoštolov som nevidel, okrem Jakuba, brata Pánovho. Pavol vystupoval tak, že má priamu linku k Ježišovi a ten to chce práve tak, ako to on robí. Ostatní apoštoli boli vedení klasicky, ortodoxne z nazorejského ústredia Jeruzalemského chrámu, s Jakubom na čele. Pavol začal prvý administrovať svoju činnosť. Na misijných cestách mu boli spoločníci evanjelisti Marek aj Filip. Tak sa hovorí, že kto s kým spáva takým sa stáva. Schopnosťami a pracovitosťou presadzoval svoje postoje do takej miery, že menil smer vytýčený Ježišom. Skutky Apoštolov v závere sú už len skutky Pavlove. Bol rímskym občanom a v tomto smere otáčal celé predchádzajúce učenie, ktoré Židia videli vo svetle zbavenia sa rímskej nadvlády. Pavol vo svojom liste Rimanom, nabáda platiť dane a prejavovať úctu úradníkom aj cisárovi. Podľa Pavla Božie kráľovstvo nebolo tu na na Zemi, ale v Nebi. Radil trpieť a trpezlivo čakať, kým sa Ježiš objaví v oblakoch z neba a nastane apokalyptický súd. Mal pod palcom dvoch evanjelistov a pod jeho vplyvom sa menili aj ostatní. Ľudia vo svojej argumentačnej činnosti sa radi opierajú o písma. Veď Židia sú ľudia knihy. Písaný text stvoril sväté písmo. List Galaťanom začína tým, že svoje poverenie dostal od zjaveného Krista, nie od živej bytosti. A to znamená, že má kázať SVOJE enanjelium medzi pohanmi. A aj tri stĺpy jeruzalemských vodcov sú pre neho nič-spôsobom, čo bolo, bolo. Naproti tomu po smrti Judášovej bol volený apoštol na uvoľnené miesto. Ale nevolili Pavla. Nikdy sa nestretol s Ježišom a nepočul jediné jeho učenie. Navyše nebudú voliť takého, čo má vidiny...Z dvoch kandidátov padol los na Mateja a stal sa dvanástym. Napriek tomu je na ikonostase ako dvanásty zobrazený Pavol. Pavol tvrdil, že Ježiš ho poučil, aby jeho nasledovníci poriadali Pánovu večeru na jeho pamiatku.V 1. Epištole Korinťanom, kap .11 ,23 až 29 to podrobne popisuje a píše, že to prijal od Pána. Odkazy z Pánovej večere sa objavili u Pavla ako prvé, čo mohlo byť zdrojom inšpirácie a námetu pre synoptických evanjelistov . Kým Pavlove písomníctvo bolo zaznamenané už okolo r.50, známe 4 evanjelia sa datujú do obdobia nie skoršieho, ako je rok 70.. Ako to, že Ján, autor Apokalypsy a Epištol nezaznamenal taký ústredný mystický obrad premeny vína a chleba na krv a telo Kristovo v čase Poslednej večere? Mal toho byť nielen očitým svedkom, ale doslova aktérom. Myšlienka jesť ľudské telo a piť akúkoľvek krv je pre judaizmus cudzia. Tóra piť krv zakazuje a prísne trestá. Pre Židov je duša v krvi. Aj v symbolickej podobe je to otázne. Najbližšiu obdobu toho aktu je vidno v helenisticko-rímskch rítoch , kde víno predstavuje krv Ozirisa, ktorú podáva manželke Izis. V inom príbehu sa premení na mäso Ozirisa. Ján naopak opisuje niečo iné a to rituál, keď Ježiš umýva učeníkom nohy. Ako to, že sa o tom nezmieňuje Matúš, o ostatných dvoch nehovoriac, lebo je podľa všetkého autor evanjelií a v tomto prípade priamy účastník konania, ktorému Ježiš tiež umyl nohy ? .V evanjeliách sa nápadne vytráca úloha, postavenie a dokonca aj zmienka o Jakubovi Spravodlivom. Aj o tom že medzi učeníkmi boli Ježišovi príbuzní. A jednoznačné opakované citovanie súrodencov Ježišovej rodiny sa zakrýva, že sú to deti z predchádzajúceho Jozefovho manželstva. Alebo, že sú to deti sestry panny Márie, ktorá sa tiež volá Mária..... Veľmi veľa dosiahol Pavol v propagácii, t.j. rozširovaniu odkazu Ježišovho učenia medzi pohanmi a majstrovsky sa ním zašťíťoval. Učenie prisôsobil sebe vlastným zručnostiam a presvedčeniu. Jakub Spravodlivý, Pánov brat vo svojej epištole 2.14 uvádza “Čo to prospeje, moji bratia, keď niekto hovorí, že má vieru a nemá skutkov, či azda tá viera môže spasiť?“ U Pavla pre spásu je najôležitejšie uveriť v Ježiša Krista. Nepriamo sa toho dotýka aj Jaub, ktorý hovorí, že o Kristovi vedia aj démoni a trasú sa. Kým prví následovníci Jána aj Krista boli výhradne obrezaní Židia , časom a získavaním nových sa pomer otáčal. Kresťania sa zakorenili v jadre- u Rimanov. Ťažké podmienky, práca v podzemi a nádej na odmenu v posmrtnom žovote , ktoré náboženstvo sľubovalo, ho zocelilo. Skutky, odhodlanie až fanatizmus, prekonalo to rímske, náboženstvo boha Sĺnka. Veľkým prínosom bol pre kresťanov cisár Konštantín, . V roku 325 zvolal koncil kresťanov v Nicei, ktorému ako pohan predsedal. Okresal mnohé rozdiely medzi frakciami. Vytvoril tak náboženstvo, kroré jemu, aj štátu išlo na ruku. Sám však zotrval v tom svojom. Až na smrteľnej posteli sa dal pokrstiť/aby sa poistil./ V Ríme zapustilo kresťanstvo silné korene. A to aj po páde Západorímskej ríše. Rímsky biskup sa stal zástupcom Boha, Krista - kráľa na Zemi. Uvádzal a potvrdzoval nielen cirkevných pontifikov, ale aj cisárov a kráľov.. Nepriamo tak disponoval armádami dŕžav. Rím, ktorý dal ukrižovať Boha a hlavu kresťanskej cirkvi sa stal sídlom najrozšírenejej vetvy kresťanstva. Menila sa aj rétorika a za smtť Ježiša boli vinní už len Židia. Kresťanstvo sa šírilo už nielen evanjeliom, ale aj ohňom a mečom. Prekračovallo hranice Starého sveta a šírilo sa aj v novoobjavených destináciach. Dodnes sú po svete misie v boji o záchranu kažej ľudskej duše pre jej večný život. Je jedno učenie, jedna biblia, ale je viac frakcii , presne tak ako to bolo a aj je u Židov. Najrozširenejšie je to rímokatolícke , ale veľká je aj grécko ruská pravoslavia. Ježišové kráľovstvo na zemi je veľké. Aj tu sa naplnilo, že kameň ktorý stavitelia zavrhli sa stal uhlovým kaneňom rímskeho kresťanstva.. Ježišové učenie, kým bol v tele bolo učenie viac pre deti / Izraelitov/, ako pre šťeňatá. Prišiel zachrániť svojich a svoji ho neprijali. Kresťania z kánonu židovských kníh, neprijali napr. Toru- zákon. Pavol sa vyjadril. Keď niet zákona, niet ani jeho porušenia. Pre Židov boli všetci tí, čo neuctili jediného boha, ale viacerých bogani, pogani, latinsky pagany vidiečania, parasti, sedliaci, rednek. Rimania, vládcovia sveta sa holili a tých ostatných posmešne nazývali bradatí- barbari.. Chcem uviesť ešte paradigmu kresťanstva s mitraizom. Mitra sa narodil okolo roku 600 pred naším letopočtom. Narodil sa z panny 25. decembra v skalnej dutine, v jaskyni používanej pastiermi, ktorí mu nosili dary. Dôležitú úlohu hrá krst. Hovorí sa aj o prijímaní. „ Ten, čo nemohol jesť moje mäso a piť moju krv, takže nemohol splynúť so mnou a ja s ním, nemôže byť spasený.“ Vzkriesenie Mitru sa sa slávilo na Veľkú noc. Pri obradoch sa používali sviečky, zvony, kadidlo. Biskupi a pápež dodnes používajú pokrývku hlavy zvanú mitra. Mitraizmus je sýrska vetva perzkého kultu, ktorý bol v rímskej države skôr, ako krasťanstvo.
V Izraeli boli v čase panovania Herodosa Veľkého tieto náboženské zoskupenia. Prvá bola vrstva kňazov, ktorá kolaborovala s vládou, to jest bola ústretová Herodosovi a cez neho Rímu. Boli to saduceji, viac slobodomyšlienkárski a neverili v posmrtný život. Zastrešoval ich vrchný kňaz, spriaznený s vládnúcou vrstvou. Volal sa Hannah. My sme zvyknutí na meno Annáš. Len čo sa skončilo jeho obdobie, vlády sa ujal jeho zať Kajfáš. A tak sa vo vláde striedali, s tým, že sa konala stále vôľa dominantnejšieho Annáša. Tieto dve zoskupenia vládnej moci a cirkvi sa nazývajú herodiáni. Opozíciu tvorili zákonníci, ktorí nado všetko rešpektovali Mojžíšové zákony. Táto skupina pozostávala z tzv. čistých saducejov-cádokovcov, disidentských farizejov, esenov a ebionitov. Ku nim môžeme priradiť aj radikálnych zelotov a sikariov. Hlavou opozície bol Jakub Spravodlivý. Pavol predstavoval spojnicu medzi tými dvomi krídlami. Vyberal si odtiaľ, čo potreboval. Na štíte s Ježišom, Kristom, kráľom, ale výhody čerpal aj z rímskeho občianstva. Predstavuje zvláštnu skupinu konvertitov, z ktorých potom vznikli kresťania. Nie je mi známe, žeby niekedy aspoň spomenul božiu rodičku.
Najviac puristicki pôsobili Eséni. Mali aj svoju vlastnú ustanivizeň mimo Jeruzalema, ktorú dnes poznáme pod názvom Kumrán. Nachádza sa asi 30 km od Jeruzalema pri Judskej vrchovine., asi 2 km od Mŕtveho mora. Kapacitu mala okolo 200 osôb.Plnila funkciu kláštora, univerzity , pestovania a rozvíjania mystických schopností Z nich sa potom pravdepodobne vyvinula Kabala.. Tu v púšti žilo spoločenstvo ebonitov, čo znamená chudobných. Žili zo zbierok a z darov. Možno o tom sa zmieňuje Matúš 26, 6-13.že sa voňavá nardová masť mohla predať a peniaze dať chudobným. Tá masť stála 300 denárov. Denár, je peniaz, ktorý predstavuje odmenu za jednodňovú prácu. Dnes by tá cena tej masti predstavovala okolo 6000 EUR. Tento rituál pomazania urobila Mária z Betánie, deň pred vstupom Ježiša do Jeruzalema. Po našom, sviatok Rusadľa. Podľa Marka a Matúša sa to stalo v dome Šimona Malomocného a masť bola vyliata na hlavu a podľa Jána v dome Márie, Marty a Lazára a masť bola vyliata na nohy Ježiša. Takisto Zachej, keď sľubuje, že polovicu svojho majetku dá na splatenie bývalých prehreškov a druhú polovicu rozdá chudobným , myslel pravdepodobne na kumránsku komunitu. Mimochodom v blízkosti zrúcanín Kumránu sa nachádzal kibuc Kalia. A o kibucoch je známe, že vo vnútri sa tiež neplatilo peniazmi. Žeby tu platilo to povestné Génius loci?.... Okolitá krajina je pustatina, na ktorej sa za 2000 rokov veľa nezmenilo. Pasú tu beduíni svoje kozy. Naproti Kumránu sa do výšky až 400m dvíha spomínaná vrchovina.
A práve na mieste a v okolí Kumránu sa v roku 1947 objalili dokumenty obrovského historicko- náboženského významu. Označujú sa ako Zvitky od Mŕtveho mora.Avšak diali sa pri nich čudesné ne/vedecké/ praktiky medzinárodného vedeckého tímu.... Pred tým, než Rimania obsadili a zničili Jeruzalem, aj Kumrán, boli poskrývané na mnohých miestách nielen poklady určené na rituálne účely, ale aj mnohé zvitky z dávneho obdobia. V roku 1947 jeden pastier pri hľadaní kozľaťa objavil vchod do jaskyne. V nej boli hlinené hrnce a v nich zvitky s obrovským historickým významom..V ďalšom období došlo veľkým zlyhaniam a stratám pri získavaní, uchovávaní aj pri dostupnosti pre vedeckú obec. Prieskum sa týkal asi 8 km stien útesov s 220 lokalitami a okolo 40 jaskyňami. Na jednom zvitku z medi sa zistilo, že to bol zoznam lokalít a predmetov a to nielen z Kumránu. Niektoré lokality sú v Jeruzaleme a niektoré pod chrámom Božieho hrobu. Podľa výskumníkov mohla celá zásoba obsahovať 65 ton striebra a 26 ton zlata.Dokonca bola vykopaná nádoba s olejovitou tekutinou o ktorej sa predpokladá, že to bol balzamový olej. Stromy balzamu vyhynuli pred 1500 rokmi. Z týchto pokladov sa už nič nezachovalo. Možno sa jeho časti zmocnili Templári a to nielen pokladov, ale aj mystických listín a po nich slobodomurári... Z celej tej plejády materiálov sa dá vybrať niečo, čo vnáša viac svetla do počiatkov kresťanstva, vyrastajúceho zo Židovstva.
Damaský dokument.
Komunita v Kumrane vznikla na zvyškoch starej pevnosti zo 6. st. p.n.l..Postihol ju požiar ah zemetrasenie a ešte za čias Herodesa Veľkého nebol osídlený. Až po jeho smrti bol zrekonštruovaný a osídlený esejcami. Po jeho zničení Rimanmi tam zase sídlila rímska posádka.Všetko však nasvedčuje tomu, že sa vtedy usadlosť volala Damask. Práve tam asi došlo k obráteniu Saula z Tarzu na Pavla.Podľa zvitkov skúšobná lehota a obdobie zaúčania nováčika trvala 3 roky. Po trojročnom učení / pobyte v Damasku/sa Pavol vracia do Jaruzalema a hlási sa do služby apoštola u vodcu nazorejcocov Jakuba a Petra . Tí ho posielajú do miesta , kde sa narodil- do Tarzu. Damaský dokument bol známy aj do objavenia v Kumrane. Chýbal mu kontext a osadenie . Preto sa bádatelia o ňom nevedeli vyjadriť. Damaský dokument hovorí o Židoch, ktorí ostali verní zákonu. Patril k nim aj Učiteľ Spravodlivosti. Podobne ako Mojžíš, vzal ich do pustatiny na miesto Damask , kde podpísali obnovenú „Zmluvu“ s Bohom.Z kontextu je jasné, že sa nejedná o romanizované mesto v Sýrii. Je tam zmienka, že podobných sesterských ustanovizní bolo v Palestíne viac. V dokumentoch sa vyskytuje správa o tých, čo ušli ku Klamárovi. Damaský dokument odsudzuje tých, čo síce prijímajú Novu zmluvu, v krajine Damasku, ale ju aj porušujú a obchádzajú.
Komentár k Abakukovi.
Abakuk je jeden z 12 menších judaistických prorokov. V tomto zvitku sa jedno indivídum označuje za Klamára. Opúšťa komunitu a stáva sa jej nepriateľom.Vyvoláva konflikt s “Učiteľom Spravodlivosti“. Spomína sa aj niekto pod menom „Podlý kňaz“. Nie je to však tá istá osoba ako Luhár. Podlý kňaz by podľa náznakov predstaviteľ chrámovej inštitúcie. Klamár vystupuje vo vnútri kumránskej komunity.Najprv ho do komunity prijali, potom sa z neho stáva odpadlík. Jeho vina je v tom, že porušuje „Novu zmluvu“ a prestáva dodržiavať zákon.
Chrámový zvitok.
Je vlastne Tóra, čiže Kniha zákonov, upravujúca život Židov.
Vojnový zvitok
Vrcholný vodca Izraela sa volá Mesiáš a bojuje proti Kittim, čo sú Rimania. Predpoveď „Mesiáša“ hovorí, že vodcovstvo preberá hviezda z Jakuba, z Izraela a dvíha žezlo. Slovo hviezda sa stáva prezývkou kráľa, kňaza ktorý povedie armády Izraela k víťazstvám. Aj Šimon bar Kochba, iniciátor
2. vzbury proti Rimanom v rokoch 132 -135 sám seba nazval „Synom hviezdy“.Aj pri Kumránskych zvitkov je mnoho dohadov teórii a presvedčení.Vedci majú často dojem, že sa cirkev dosť priamo nedíva do ich očí. A je radšej keď skutočnosti ostávajú pod plášťom tajomstvá a viery.
