Napriek tomu, že pozmeňujúce návrhy SaS k rozpočtu nie sú reálne, viesť verejnú diskusiu je dôležité. Konštruktívna opozícia ako SaS sa môže dopustiť omylov, ale hľadanie zámienok pre nepodporenie rozpočtu by bolo pre SR fatálne. Aj preto už má rozpočet podporu sociálnych partnerov.
V súvislosti s nevyhnutnou kultiváciou verejnej diskusie o návrhu zákona o štátnom rozpočte 2023 až 2025 považujem za dôležité za ministerstvo financií zareagovať na blog zástupcu SaS k tomuto návrhu. Hodnotiace úsudky prenechajme nateraz komentátorom, od poslancov a exekutívy občania neočakávajú glosy, ale reálne legislatívne a pozmeňujúce návrhy zlepšujúce ich život. Preto si dovolím za MF zareagovať na pozmeňujúce návrhy SaS (časť blogu „Ako to vidím ja?“) k navrhovanému rozpočtu, ktoré predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet a zároveň expert strany SaS pre financie a rozpočet uviedol vo svojom blogu z 19. októbra:
Ad „Škrtnúť rezervu 900 miliónov na zmeny legislatívy“:
Zodpovednému čitateľovi rozpočtu nemohlo uniknúť, že rozhodujúce 2 položky tejto rezervy sú detailne popísané na strane 166:
· 276 miliónov eur pre zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (dôchodková reforma) – medzičasom schválený s malými úpravami (minulý týždeň), rezerva bude rozpustená do výdavkov a
· 440 miliónov eur pre zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa vrátane kompenzácie výpadku príjmov územnej samosprávy (časť schválená a platná, úprava v súčasnosti v NRSR), rezerva bude rozpustená do výdavkov.
· Spolu 716 miliónov eur z 891 miliónov eur (80 %). Vo zvyšnej sume 20 % je množstvo ďalších konkrétnych legislatívnych iniciatív (aj časť zmien súdnej mapy z dielne ministerky SaS) a rezerva na vysokú aktivitu parlamentu. Je zvýšené riziko, či rezerva bude postačovať.
· Tvorba tejto rezervy patrí k štandardu a dobrým mravom verejných financií.
Summa summarum za MF: Rezervu nemožno škrtnúť.
Ad „Rezerva na covid už nie je potrebná“:
· Úprimne, veľmi by sme sa všetci tešili, keby to tak bolo, ale, žiaľ, nie je (popis na s. 167 rozpočtu). V prvom rade stále pretrváva vládou (ešte keď bola SaS jej súčasťou) vyhlásená mimoriadna situácia pre Covid-19, a zároveň v druhom rade viac ako polovicu výdavkov tejto rezervy predstavujú už zazmluvnené a objednané vakcíny proti koronavírusu (pričom tieto objednávky schvaľovala vláda v čase, keď SaS bola jej súčasťou). Na zachovaní zvyšnej časti rezervy trvajú ako sociálni partneri (tripartita), tak aj vláda a je súčasťou reakcie na náročnú situáciu v zdravotníctve. Na mimoriadnu situáciu je nevyhnutné vytvárať rezervu.
Summa summarum: Rezervu nemožno škrtnúť, je z väčšej časti alokovaná, vo zvyšku nevyhnutná a odsúhlasená so sociálnymi partnermi.
Ad „Všetci cítime, že v kanceláriách sedí výrazne viac byrokratov, než je nevyhnutne potrebné“:
· V skutočnosti riadenie štátu nemá prebiehať na základe pocitov („všetci cítime“), ale na základe dát a faktov. Tento „návrh“ sa totiž vo svojej podstate veľmi podobá na inú (ne)slávnu tlačovú konferenciu SaS spred ôsmich rokov k téme „V Bruseli je vysoká prezamestnanosť“, ktorá skončila relatívnym fiaskom po otázke p. B. Demešovej (Marekovej) z TV Markíza „Ktoré úrady či pozície konkrétnejšie treba zrušiť?“ Tam totiž zaznelo za SaS presne to isté „to vie predsa každý, že ich je tam priveľa, ale to Vám teraz neviem povedať nič konkrétnejšie, kde a ktorých.“ Nuž, implementovať takéto floskule je v reálnom živote slepá ulica. Aj v Bruseli, aj v Bratislave.
· Zároveň je potrebné uviesť, že na jednom z koaličných rokovaní v úvode roka 2022 zaznel z úst zástupcu SaS presne tento návrh (prepustiť X % štátnych zamestnancov). Vedľa sediaci najväčší „zamestnávateľ“ štátnych zamestnancov – cca štvrtina sú totiž pracovníci v školstve, učitelia – minister B. Grohling za SaS reagoval priamo: „To nejde, práve naopak, potrebujeme kvôli demografickému vývoju a deťom z Ukrajiny prijímať ďalších, učitelia nám chýbajú.“ Takto to je totiž v realite: nie sú žiadni abstraktní štátni zamestnanci (zamestnanci v štátnej službe a vo verejnom záujme). Sú to konkrétni učitelia, profesori, vojaci, hasiči, zdravotníci, aj colníci, daniari, policajti či podielovo malá časť zamestnancov ministerstiev. Nech je SaS konkrétna, koho, ktoré úrady či pozície zrušiť? Tam nastalo zo strany SaS mlčanie (populistickú mediálnu prekáračku o zrušení ÚPSVaRov opomeniem). A trvá dodnes.
· Formálne sa ešte patrí uviesť, že časť zamestnancov vláda redukovala v roku 2021, významne ale táto redukcia bola kompenzovaná vznikom nových ústredných orgánov (napr. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu, úrad podpredsedu vlády apod.), za ktorých vznik ste rovnako na vláde aj v parlamente hlasovali.
Summa summarum: SaS nedokázala doteraz navrhnúť nové reálne konkrétne oblasti na prepúšťanie štátnych zamestnancov (okrem už realizovaných zo strany MF), pričom prepúšťať abstraktných či virtuálnych zamestnancov nie je možné.
Ad „Obranné výdavky musia byť nižšie“:
· Slovensko sa opakovane ústami svojich najvyšších predstaviteľov (vrátane p. prezidenta A. Kisku a p. prezidentky Z. Čaputovej) a dokonca aj v Programovom vyhlásení podporenom poslancami SaS prihlásilo ako členský štát NATO k DIP 2 % (Defense investment pledge, výdavky na obranu v sume 2 %). Vojnový konflikt na Ukrajine vyvolal zvýšený tlak na SR, ako krajinu hraničiacu s vojnovým konfliktom, naplniť tento záväzok nie „až“ v poslednom možnom roku 2024, ale aj o rok skôr. Zo strany SaS uvedený návrh krátenia tak podľa MF nie je spôsobilý prejsť 3-testom konfrontácie s bruselskou centrálou NATO, ani diskusiou v prezidentskom paláci a, žiaľ a hlavne, ani konfrontáciou na východnej hranici či na UA fronte.
Summa summarum za MF: Obranné výdavky nemôžu byť relevantne nižšie.
Ad „ 3,5 miliardy na energetickú pomoc je extrémne veľa“:
· Kategórie „veľa/málo“ sú nenáležité pre exaktnú fiškálnu diskusiu, lebo sú ťažko uchopiteľné a nevystihujú primeranosť, ale napriek tomu: IFP kvantifikovalo kalkulatórny dopad energetickej krízy na báze „mark to market“ na 24 miliárd eur pre rok 2023. 3,5 miliardy eur predstavuje 15 % dopadu, spolu s 1,5 miliardy eur v novele 2022, s dohodou s SE (hodnota 2,5 miliardy eur) a ďalšími opatreniami bude kompenzácia presahovať tretinu celkového dopadu. Podľa MF plne nevyhnutné pre rok 2023. A nielen to: rovnaký názor („úplne potrebné“) mali aj sociálni partneri na tripartite v stredu 12. októbra.
Summa summarum: 3,5 miliardy eur je bezprecedentne vysoká suma, ale plne nevyhnutná na kompenzáciu dopadov bezprecedentnej energokrízy.
Ad „Radšej by sme mali dostavať Mochovce, investovať na nové energetické zdroje, na systémy úspor, na podporu ťažby plynu“:
· Žiaľ, problém je, že takto otázka nestojí. Na dostavbe EMO4 sa pracuje, nedostavala sa ani za vedenia SaS na MH, bude trvať ešte mnoho mesiacov (odhad 2 roky?). Vybudovanie iných nových zdrojov za žiadnych okolností nepostihne túto zimu. A v tom je problém: najbližšia zima. Podiel nákladov na energie je v SR domácnostiach najvyšší v EÚ, firmy sú v energetickej náročnosti v 1. tretine EÚ. Ako pomôže slovenským firmám vidina energií o 2 roky, keď dovtedy ich v dodávateľskom reťazci nahradí konkurent a už sa doň nevrátia? Ani domácnostiam fotka projektu EMO4 januárový účet za elektrinu, plyn či teplo nezníži. Pomôže im pred rizikom finančných ťažkostí? Nie.
· Zároveň je návrh SaS anachronický, nesúladný s jednotným energetickým trhom EÚ: nové zdroje v SR nevytrhnú SR z jednotného energetického trhu EÚ. Tam je Slovensko a jeho energozdroje ako EMO4 len kvapkou v mori, bez relevantného efektu na konečnú cenu.
Summa summarum: Tento návrh nerieši energoproblém SR v 2023.
Ad „na rôzne pochybné a nezmysluplné projekty v oblasti životného prostredia by malo ísť z dôvodu krízy menej financií“:
· Podobne ako pri návrhu na prepúšťania, ťažko reagovať na abstraktné heslá či floskule. Ale za MF sme vždy otvorení na diskusiu o konkrétnych opatreniach či projektoch. Je však potrebné uviesť, že veľká až rozhodujúca časť z tzv. „zelených“ projektov je naviazaná a financovaná z európskych zdrojov Plánu obnovy a odolnosti či štrukturálnych fondov alebo z emisných povoleniek (ETS).
Summa summarum: MF nemôže konkrétne reagovať na abstraktné heslá. Rušenie projektov financovaných z EÚ zdrojov rozpočtu nijako nepomôže, len poškodí životné prostredie.
Ad „Z o 4 miliardy nižšieho deficitu by sa ušetrilo cca 160 miliónov ročne len na úrokoch“:
· Ak by štát 1. januára začínal s deficitom štyri miliardy eur (čo nezačína) a v ten deň si požičiaval tieto zdroje za 4 %, áno, matematika je jednoduchá. Ale: toto nie je v skutočnosti pozmeňujúci návrh, lebo neidentifikuje, kde tie štyri miliardy vyškrtnúť. Pretože, samozrejme, nie je možné zmeniť zákon o štátnom rozpočte tak, že príjmy a výdavky zostanú nezmenené, len suma deficitu sa zníži o štyri miliardy eur. To by bol podvod. Nestačí totiž povedať, že ak by sme bývali na južnej pologuli, bolo by v zime teplo a nemuseli by sme minúť miliardy na energokompenzácie. Lebo realita je iná.
Ad „Daňový bonus na dieťa by mal mať takú výšku, aby si to štát vedel dovoliť“:
Tento návrh, hoci je neexaktný, si zaslúži komentár z dvoch strán:
1. Ak sa na termín „vedieť si niečo dovoliť“ pozeráme čisto finančne, tak prevádzka a plnenie úloh štátu bude v zmysle návrhu štátneho rozpočtu zabezpečené, takže „si to vie štát dovoliť“.
2. Zvyšovanie daňového bonusu je de facto znižovaním dane z príjmu. Znižovanie dane z príjmu je dlhodobá agenda SaS, ktorá sa aj dostala do Programového vyhlásenia vlády.
Summa summarum: V tejto súvislosti je odpor SaS k znižovaniu daní zvyšovaním daňového bonusu dvojnásobne prekvapujúci a ideologicky nezrozumiteľný („nechať peniaze ľuďom, ktorí si ich zarobili“ je téza SaS, ktorú podporujem).
Napriek tomu, že z pohľadu MF navrhnuté pozmeňovacie návrhy SaS neponúkajú reálnu možnosť dodatočného ďalšieho zlepšenia návrhu štátneho rozpočtu 2023, je dôležité viesť k zákonu roka korektnú a vecnú diskusiu, čo bude vždy záujmom MF. Mimoriadnu dôležitosť má takáto diskusia v situácii trojitej krízy (energokríza s infláciou, vojna na UA a pandémia), pri ktorej by neschválenie rozpočtu a uvrhnutie Slovenska do rozpočtového provizória neznamenalo len zahrávanie sa s ohňom, ale priame ohrozenie základných funkcií štátu, akými sú zdravotníctvo, obrana, školstvo či doprava a zároveň znemožnenie akejkoľvek kompenzačnej pomoci, ku ktorej vyzývajú aj sociálni partneri. Paradoxne, víťazom (i keď „Pyrrhovým“) provizória by bolo MF, ktoré by pri rastúcich príjmoch a zmrazených výdavkoch rýchlo napĺňalo až prekonávalo i najsmelšie konsolidačné plány (smerom k vyrovnanému rozpočtu). Navyše provizórium dáva zo zákona väčšiu moc ministrovi financií. Ale za akú cenu? Za cenu esenciálneho ohrozenia slovenských domácností, firiem, verejnej správy až celej podstaty demokratickej spoločnosti (čo nehovorím len ja, ale aj iní renomovaní ekonómovia, naposledy napríklad viceguvernér NBS Ódor pre HN).
Vyššie uvedené vysvetlenie toho, že pozmeňujúce návrhy SaS nie sú realizovateľné, prezentujem za MF, pretože verím, že konštruktívna opozícia, ku ktorej sa SaS hlási, sa môže pri svojich návrhoch dopustiť aj omylov, ale zároveň nehľadá zámienky či pseudozámienky pre nepodporenie potrebného rozpočtu. Tie by totiž uvrhli SR do rozpočtového provizória s už uvedenými dramatickými následkami.
Preto platí, že MF je naďalej otvorené trpezlivo diskutovať a vysvetľovať jednotlivé body a štruktúru celého rozpočtu, obzvlášť, keď ide o predsedu výboru pre financie a rozpočet a experta SaS. Po podobnej diskusii na tripartite sa podarilo ministerstvu financií získať pre rozpočet podporu oboch dôležitých sociálnych partnerov: zamestnancov (zastúpených KOZ) a aj zamestnávateľov (zastúpených AZZZ). A tiež platí, že ak bude mať SaS záujem, MF je na ďalšie objasnenie a vysvetlenie návrhu rozpočtu pripravené.
Autor je štátny tajomník MF SR
(Pozn.: Citácie v texte sú pamäťovou parafrázou autora)
