
Pozoroval som spolusediacich a všímal si ich postoj. Pred nami sa rozvíjal dokumentárny film o umení a estetike. Niektorí zaujato sledovali a nasávali pre nich zaujímavé informácie. Niektorí si to aj poznámkovali. Avšak mnohí z nich tam sedeli len fyzickou stránkou človeka, duchom lietali možno kdesi vo chvíľach s priateľmi pri večernom pivku. Akési umenie a múdre reči o ňom im boli ukradnuté tak, ako je ukradnutá najnovšia konzola playstation africkému dieťaťu čupiacemu pri brehu rieky a šťastnému z blaženého pocitu z pitia.
Mystik Thomas F.Merton poznamenal, že „v umení sa zároveň nachádzame a strácame.“ Človek je však každý iný, každý je jedinečný. Jeden sa v umení viac nachádza a stráca sa len preto, aby sa našiel v ešte krajšom svetle. Ďalší však v umení stráca pojem o krásne, o zmysle, jednoducho – nemá poňatia, čo si má o danej veci myslieť. Zatiaľ čo pre niekoho je umenie korením jeho života, pre iných je to nič viac ako lacné staré plagáty, ktoré má vyvesené vo svojej WC izbietke. Stojí teda to umenie za niečo?
Vševediaca wikipédia definuje umenie ako formu maximálneho bytia človeka spočívajúca v cieľavedomom pretváraní škaredého na krásu.
Umenie je najsilnejšou prísadou k okrášleniu života. Autor, ktorý vytvára svoje dielo, svoje umenie miluje, a preto vytvárané je zároveň stvorené s láskou. Umenie, láska, život, príroda či Boh – patria podľa môjho názoru medzi najvyvýšenejšie podstaty zmysluplnej existencie ľudí.
Mnohí z tých ľudí, ktorých stretáme na ulici netušia, čo je to zájsť do divadla a pozrieť si zaujímavé predstavenie, vojsť do galérie a „stratiť sa“ v kráse ľudských výtvorov, pokochať sa umeleckými fotkami, vnoriť sa do knihy a nechať sa očariť jej obsahom – preniesť sa do iného sveta a zabudnúť snáď na starosti, trebárs navštíviť hudobné predstavenie a nechať sa uniesť hlasom huslí, počúvať virtuózny klavír, atď.
Nezávidím tým, ktorí sa dotyku umenia vyhýbajú. Konzumný svet nám totiž predostiera obrovskú paletu možností, ako na umenie zabudnúť. Aký je to však blahodarný pocit, keď vďaka umeniu prekračujeme každodennú všednosť, nudu či zdochnutosť zo všetkého ubíjajúceho. Prajem Vám, aby Vás umenie aspoň po jednej z jeho stránok dostalo.
Straťme sa chvíľou v tom úžasnom a objavme krásu.
„Umenie nie je chlebom, ale vínom života.“ (Jean Paul)