Tam, odkiaľ mi šepkáš
Tam, kde rodí sa svetlo a dopadá k nám,
tam, kde vyviera láska a nikto nekráča sám,
odtiaľ dívaš sa z nebies,
ako anjel máš nádhernú tvár,
svoj úsmev si nesieš,
tak žiarivý ako celý ten chrám.
Tam, kde nehou sa zdraví bytosť bytosti,
tam, kde šťastia je každému do sýtosti,
odtiaľ pozeráš na mňa,
ako anjel ma chrániš v ťažkosti,
svoj pohľad upieraš,
keď plačem, Ty slzy mi utieraš.
Tam, kde sa večne raduje a veselí,
tam, kde sa človek od človeka nedelí,
odtiaľ ma napĺňaš silou,
ako anjel ku mne sa prevtelíš,
svojou vodou ma kropíš, živou,
vnútro ňou napájaš a na lásku mi ho premeníš.
Tam, odkiaľ srdce tvoje láskavé mocne búcha,
tam, kde lietaš mi, maminka, a šepkáš mi do ucha:
„Ľúbim Ťa!“
len tam upieram zrak svoj vždy,
keď ako anjel vchádzaš do môjho vnútra,
a ja cítim Tvoju lásku, keď hladíš mi sny,
do bezpečia keď berieš ma do svojho rúcha.
Ďakujem Ti...
