Obloha zatiahla závesy, je tma ako v kine, kde tu žiaria len hviezdy, podaktorá z nich letí svetelnými rokmi, čiže možno už dávno padla... Tma prináša rešpekt, ulice sa vyprádznia, na programe je väčšinou spánok, ticho len sprevádza tento nemý film. Nadišla noc...
Neviem prečo, ale milujem ten čas, keď všetko spí, chrápe, usína, drieme či skapína, milujem noc. Záhadný čas, kedy sny majú zelenú, romantika pri sviečke je najkrajšia, hviezdy na neby blikajú ako svetlo v chladničke, pes čuší a počúva tikot hodín, sliepky mlčia, majú rešpekt...pred nocou. Vtedy často ožívam. Nech som kdekoľvek, s kýmkoľvek, akokoľvek a na čokoľvek, nech je trebárs aj stredovek či odmäk, milujem noc.
Minúta míňa minútu, predbiehajú sa neraz "jak šalené", ktorá skorej naplní hodinu, aby mohli takto posúvať čas, ako perpetum mobile frčia naveky vekov. Pólnoc. Milujem ten čas, keď však ide aj hlbšie, mňa to nejako neberie, ani neserie, skôr preberie, keď sa noc ďalej prederie, lebo milujem noc. Som asi nejaký nočný vták, ale našťastie viem, že nás je viac, kŕdeľ nočných vtákov, ktorí radi bdejú ako sova či pes čakajúci na svojho pána, ktorý sa nevracia z krčmy po výplate. Noc je bránou do sveta tmy, ticha a snov, noc je tajomnou hrou... :D
Ticho! Počujete to?...tik tak tik tak...viem, drbe mi...ale milujem noc...sem tam vietor zdvihne odpadky po uliciach, vznáša ich do vzduchu, hrá sa s nimi ako s tým sáčkom vo filme Americká krása a mačky sa ondia pod autom, až si myslíš, že to plačú malé deti. Ale taká je noc. Sem tam ožrani ulahodia tvojmu národnému srdcu skafranou hymnou...mobil ti blikne, že už sú dve. Ale tebe to neva...poznáš to? Taká je noc, má kľúče od dverí, ktoré sú cez deň zamknuté, len keď obloha vykopne slnko preč zo scény, vtedy začne pulzovať niečo nové, čo dýcha ako ženská hruď keď ňou prechádza vzrušenie, dvíha sa hore a dole, a ty dýchaš s ňou, ak ju miluješ, ak miluješ noc....nie je čo riešiť...vieš, o čom vravím... :D
