Drahí priatelia, malá rozprávka, ktorá sa teraz chystá na prechádzku vašou fantáziou, pochádza z dôb nedávno dávnych. Ľudia ešte nepoznali elektrinu, cesty boli vysypané prachom a z bielučkých chumáčov oblohy sa pozeralo mnoho malých anjelov. Deti neprijímali rozprávky osamote z televízie, ale v hlúčiku potichu napätí hltali každé slovo starého šedivého deda.
Malý Jurajko prestal strúhať dreveného poníka, ktorého chcel darovať Aničke, a započúval sa do ďalšieho zaujímavého rozprávania.
„Starý otec, starý otec, malá Zuzanka tam videla anjela! Vždy mi ukáže na obrázku to, čo zbadala, no a teraz ukázala na anjelika. Naozaj ho mohla vidieť? Starý otec, a prečo ho nevidíme aj my?“ pýtala sa sklamaná školáčka Anička.
V ten deň dopoludnia sa totiž Anička hrala s drobnou Zuzankou neďaleko dreveného mosta, ktorý visel nad riekou. Anička privrela oči a Zuzanka sa jej bežala skryť. Avšak zašla až k rieke a stála na pokraji toho mosta. Chýbal malý krok a pohltila by ju nemá voda. Keď sa Anička spamätala a v diaľke zbadala malú Zuzanku, bežala ju ratovať. Našťastie ju zachytila zahĺbenú do rozhovoru. Čosi mrmľala akoby pred ňou stál človek. Rozprávať ešte nevedela.
„Určite ho tam videla. Anjeli strážia predovšetkým tých najmenších, ktorí ešte nepoznajú svet. Sú ich očami, ich ochrancami, ich priateľmi. Detské srdiečko je totiž také čisté a nevinné, že dokáže vidieť anjelov a iné veci, ktoré s pribúdajúcimi rokmi vidieť prestávame,“ vysvetľoval im starý otec. Kŕdeľ detí takmer bez dychu načúval – spoza otvoreného okna k nim doľahla detská vrava. Podišli bližšie a potichu sledovali, kto si to tam hovorí.
Malá Zuzanka sedela na tráve, vedľa nej ležal obrovský ovčiarsky pes a spolu sa pozerali na nebesia. Ukazovala na oblaky a nádherne sa na nich smiala. Občas sa pozrela pred seba a vystierala ruky, ako by tam ktosi stál. Tí vo vnútri netušili, že malý anjel ju úpenlivo stráži, ako svoje srdce, a z bielych chumáčov oblohy iba pre jej detské očká skladá rôzne obrázky.
To, čo je pre deti nádhernou skutočnosťou, je pre dospelých už iba vzdialenou krajinou fantázie. Všetko to výnimočné detské, čo nám ostáva v srdciach, stáva sa jedným z najcennejších pokladov, ktoré si nesieme životom.
