„Za čo sedíš ty, Martin?" opýtala sa dozorná sestra Eli a preložila si jednu obnaženú nohu cez druhú.
„Udala ma žena s deťmi. Ľúbime sa a záleží im na mne. Už dlhšie som sa totiž sťažoval, že sa nestíham venovať mojej najväčšej vášni, ktorou je literatúra. Stále len práca, práca, rodinné povinnosti, potom práca okolo domu a málo spánku. Zaspával som už po prvom kole milovania. Sedím teda za môj workoholizmus a zanedbávanie svojich záľub," priznal sa Martin a trošku sa zapýril.
„Si tu správne, Maťo. Verím, že vo svojej cele nad sebou dostatočne porozmýšľaš, prečítaš stanovený počet kníh a všetko zapíšeš do väzenského denníka. Si odsúdený na tri mesiace, ale ak sa ti bude dariť, pustíme ťa skôr. Vypočujme si teraz Damiána, za čo sedí on," vrhla pohľad na duchom neprítomného menšieho plešatého chlapíka s dlhou bradou a vyrušila ho tak z jeho vášnivých predstáv, do ktorých stiahol práve túto vyzretú príťažlivú sestričku.
„No, ja som sa vlastne udal sám. Prepadol som konzumnému spôsobu života. Bola to len zábava, užívanie si, nezáväzný sex atď. Chcel by som preto nájsť samého seba, oživiť vieru v Boha, opäť sa niečo učiť a doplniť vedomosti, napokon nájsť lásku. Mám už takmer štyridsať, už sa potrebujem zobudiť a začať žiť skutočný život. To, čo som robil doteraz, nebolo nič viac len strácanie sa v dočasnom šťastí. Tu sa mi otvárajú oči. Som odsúdený na šesť mesiacov," dokončil Damián a zaujal tým mnohých prítomných, ktorí ticho počúvajúc sedeli v kruhu pestrej spoločenskej miestnosti.
„V poriadku, ďakujem vám za vaše odpovede. Teraz si dáme aktivitu. Všetci mi do svojich osobných denníkov napíšete predstavu šťastného dňa z budúcnosti. Opíšete mi seba po tom, ako ste sa vďaka tomuto väzeniu zmenili k lepšiemu," vyzvala ich Eli a za tých pár minút, počas ktorých tvorili sloh, si zaznačila ich osobné vlastnosti, ktoré sa jej poodkryli počas rozhovoru v kruhu. Vďaka týmto zápiskom ich potom vedela správne usmerniť.
Mnohí tam prišli z vlastnej vôle. Nevedeli sa vo svojom spôsobe života zastaviť a nájsť si čas pre svoje sny. Niektorí sa chceli naučiť svetový jazyk, iní spisovnú gramatiku, niektorí si chceli nájsť nejakú plnohodnotnú záľubu, ďalší sa vybrali uvažovať nad zmyslom života, poniektorí hľadali Boha a ostatní sami seba. Potrebovali ale najprv zmeniť niečo vo svojom myslení. Po prepustení to boli noví ľudia, ktorí vedeli pomôcť aj ostatným v okolí.
Spoza zasklenej steny, ktorá pre spoločenskú miestnosť slúžila ako obrovské zrkadlo, sa na skupinu väzňov pozeral staručký muž. Bol to riaditeľ väznice a zároveň zakladateľ väzenia. Tento spôsob nápravy ľudí pozitívne pozmenil ľudstvo.
Starý muž pozerajúc sa na potichu píšucich odsúdených spomínal na prvú polovicu 21. storočia. Bolo to nešťastné obdobie. Čoraz viac ľudí zabúdalo žiť skutočným životom - prepadali buď workoholizmu alebo sladkému ničnerobeniu, rôznym závislostiam, šíril sa egoizmus, mnohí nechávali vyhasnúť svoje túžby, vytrácala sa láska. Niekoľko vládnucich predstaviteľov krajín dali hlavy dokopy a vyhlásili súťaž, z ktorej mali vzísť projekty na vyriešenie tejto situácie. Za najlepšie nápady bola štedrá odmena. Jedným zo spôsobov nápravy boli práve dobrovoľné väznice. Výrazne prispeli k lepšiemu svetu.
