„Je dobré mať peniaze a veci, ktoré si za peniaze kúpite. Dobré je však občas skontrolovať, či ste nestratili veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú.“ (George Lorimer)
Nedávno sme sa vo dvojici túlali mestom a naše cesty sa skrížili s istým samoblúdiacim podnikateľom. Išlo o muža, ktorý mal nadpriemerne v peňaženke, v majetku a vlastnej práci, mal rodinu, veľký „barák“ v luxusnej štvrti, krásne dieťa a nádherné umelé zuby za sumu, ktorú niekto zarobí možno za trištvrte roka tvrdej driny. Prečo sa však túlal ulicami sám, podgúražený alkoholom? Pozval nás na pohárik a po niekoľkých minútach konverzácie sme sa s ním začali baviť na hlbšie témy. Zistili sme, že ho trápi niečo ohľadom rodinných pomerov. Bol to človek priamy, ktorý nenávidí faloš, ale „môže“ bezprostrednú úprimnosť. Dostali sme sa aj na tému peňazí. Podotkol, že kedysi bol skrachovaný, ale postavil sa na vlastné, riskol to a peňazí pribudlo ako múch na hnoj. Nasledujúci deň som sa však zamyslel nad tým, že mnoho ľudí túži niečom takom ako má on – žiť takým štýlom, pričom netušia, že to nemusí byť „šťastná realita“. Skutočné bohatstvo tkvie v niečom úplne inom.
Nemyslíte aj Vy, že ľudia sú v tomto hlúpi? Mnohí majú vidinu krásneho domu, plnej buksy, predstavy o dovolenkách a zlate na každom prste. Snívajú o nadpriemernom zabezpečení. Ten podnikateľ nám však opísal aj priateľské vzťahy, ktoré boli iné predtým a iné potom. Peniaze menia ľudí, ich postoje, ich priazeň či rešpekt. Peniaze menia charakter tak hnusne a prefíkane ako menila svoju tvár stará Zubatá v Perinbabke. Kto im podľahne, podľahol akoby zhubnej chorobe.
Podobne ako s peňaženkou je to aj s ľudským telom. Tak, ako skoro každý človek nosí pri sebe peňaženku, väčšinou v zadnom vrecku, tak nosíme aj akúsi nehmotnú peňaženku, no na inom mieste, v tele. Je ňou ľudské vnútro. Len ľudské vnútro dokáže byť tou najhlbšou a zároveň najplnšou „peňaženkou“. Srdce však musí byť na správnom mieste. Človek by mal vedieť „vidieť“ lásku, dávať ju v rozmanitých podobách a takto sa stávať najbohatším.
Mrzí ma, že mnohokrát sa utápame v trápení, v závisti, v smútku z nedostatku nepotrebného, snívame o niečom, čo nepotrebujeme, kráčame za tým, čo nám nedá skutočné bohatstvo. Pritom všetkom naša vnútorná peňaženka je schopná naplniť sa v priebehu pár minút. Ľudia si však musia uvedomiť, že veci hmotné, nie sú prostriedkom k zbohatnutiu. Usmievať sa môžeme aj nahí ako prst, bez všetkého, s prázdnou dlaňou, bez majetku. Postačí mať plnú tú „vnútornú peňaženku“. Z nej vieme rozdávať nekonečne, pričom s každým rozdaním nám pribúda. Ak budú ľudia schopní pochopiť túto filozofiu, otvoria si bránu k väčšiemu šťastiu ako doteraz mali. Prajem im to. Vidím, že svet sa prepadol do hmotného bohatstva, vidím, že mnoho ľudí sa trápi, no ak by pochopili, čo je vo veci, vedeli by byť šťastní.
Máme viac než si uvedomujeme. Svet je tak krásny, aj napriek prekážkam, oplatí sa ho žiť a hľadať to skutočné bohatstvo.
„Človek nikdy nebol bohatý tým, čo má, ale tým, čo dal.“ (Josef Poláček)
