reklama

Boh je vždy "online"

Sedel som tam v lavici, vlastne kľačal v nej, v celej katedrále bolo možno päť ľudí, ktorí podobne ako ja mlčali a rozjímali. Lietajúca mucha by tam narobila rozruch ako vyzváňajúci budík zavčas ráno, taký pokoj tam panoval. V spovedelnici dával kňaz, šepkajúc, rozhrešenie ďalšiemu veriacemu a určite pripojil aj zopár slov vsadených hlboko do duše. Takisto ako aj mne predtým. Posedel som si tam pár minút a uvedomil si obrovskú vec.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Posledné dni som mal nabité ako terminovník nejakej vychytenej osobnosti showbiznisu, nepekne povedané: nabité ako latrina plna výkalov. Nevedel som, kde mi hlava leží, čo skôr, kde začať a ako začať, ak začať vôbec. Chcel som stíhať aj školu, aj priateľov, zábavu, pravidelné záležitosti, nejake tie hobby. Navyše sa to v škole trošku zintenzívnilo, keďže vrcholil semester a začínali skúšky.

Ruky zopnuté, dýchal som to vzácne ticho a vstrebával nový prídel energie. Zvonku prenikali dovnútra slabé zvuky, džavot detí a ľudské hlasy. Za dverami banskobystrickej katedrály to žilo, krásny slnečný deň opäť vytiahol kopu ľudí vonku na námestie, ako keď sa oteplí a vyliezajú sa opaľovať von na slnko hady. Uvedomil som si, že to čo bolo vonku za dverami, predstavovalo akoby môj šúčasný život - hluk a zhon, no a to, čo bolo vo vovnútri, za „oponou“, bolo to, čo som potreboval - ticho a pokoj, vypnúť. Akoby sa tam zastavil čas, nikto sa nikam neponáhľal, a to ticho! Liečilo. Tých desať minút, ktoré som tam presedel, mi dalo viac ako niektoré hodiny či dni posledného obdobia. Zistil som, že si potrebujem usporiadať veci, zistiť, čo mi stojí zato a čo nie, a vedieť si nájsť čas na to podstatné, oddeliť cenné od falošného, nachádzať to pravé a krásne, čo sa žiť oplatí.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Povedal som si, že ked vyjdem von, bude to akoby ráno - to, čo bolo pred hodinou sa stane včerajškom a to, čo bude nasledovať, je dnešok, nový deň. Ked som vykročil z katedrály von, mal som iný pocit, ako keď som tam vchádzal. Ako keď idete ku kaderníčke a vyjdete vynoveni. Tiež som navštívil môjho kaderníka, učesal mi vnútro a nechcel za to ani päť korún, vybral mi zo srdca napadané „lupiny“ a ponúkol mi aj trochu ticha, ktoré lieči, ticha, na ktoré reklama už nieto, lebo ľudia nestíhajú...

Deň predtým som sedel v tej istej katedrále na mládežníckej omši. Kňaz tam spomenul jednu vetu, ktorá mi rezonovala v mysli stále a potvrdil som si tieto slová pri návšteve prázdneho chrámu. Boh je vždy online. Je tu pre nás, v srdci sa s ním môžeme kedykoľvek porozprávat, sadnúť si trebárs na sekundu do Jeho domu, zastaviť čas a nájsť seba samého - upratať si vnútro, hodiť nový outfit a vyraziť von, zavrieť za sebou včerajšok a ponoriť sa do nového dňa, oduševnene a s novou energiou. Navyše, za to nič nezaplatíte. Kto vám dá dnes viac?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
...
... 
Marcel Páleš

Marcel Páleš

Bloger 
  • Počet článkov:  152
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Okrem mnohého iného ma zaujímajú diskusie o zmysle života, rád presahujem hranice priemernosti, milujem čítanie kníh a tiež čítanie ľudí. Keďže rád nachádzam neobyčajné v obyčajnom, nájdete ma často strateného v pozorovaní kolobehu života. Soľou môjho života je umenie, korením priatelia a najsilnejšou prísadou nad všetko vyvýšená láska. Spomedzi priateľov si najviac cením Boha, preto mastretnete aj v božích chrámoch, kde vyhľadávam pokoj v duši. Zoznam autorových rubrík:  ZamysleniaŽivý pozdrav z MárniceIdúc ulicouCesta za zmyslom životaPrózaPoéziaSlová nad zrkadlomBohNočná návštevaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu