Posledné dni som mal nabité ako terminovník nejakej vychytenej osobnosti showbiznisu, nepekne povedané: nabité ako latrina plna výkalov. Nevedel som, kde mi hlava leží, čo skôr, kde začať a ako začať, ak začať vôbec. Chcel som stíhať aj školu, aj priateľov, zábavu, pravidelné záležitosti, nejake tie hobby. Navyše sa to v škole trošku zintenzívnilo, keďže vrcholil semester a začínali skúšky.
Ruky zopnuté, dýchal som to vzácne ticho a vstrebával nový prídel energie. Zvonku prenikali dovnútra slabé zvuky, džavot detí a ľudské hlasy. Za dverami banskobystrickej katedrály to žilo, krásny slnečný deň opäť vytiahol kopu ľudí vonku na námestie, ako keď sa oteplí a vyliezajú sa opaľovať von na slnko hady. Uvedomil som si, že to čo bolo vonku za dverami, predstavovalo akoby môj šúčasný život - hluk a zhon, no a to, čo bolo vo vovnútri, za „oponou“, bolo to, čo som potreboval - ticho a pokoj, vypnúť. Akoby sa tam zastavil čas, nikto sa nikam neponáhľal, a to ticho! Liečilo. Tých desať minút, ktoré som tam presedel, mi dalo viac ako niektoré hodiny či dni posledného obdobia. Zistil som, že si potrebujem usporiadať veci, zistiť, čo mi stojí zato a čo nie, a vedieť si nájsť čas na to podstatné, oddeliť cenné od falošného, nachádzať to pravé a krásne, čo sa žiť oplatí.
Povedal som si, že ked vyjdem von, bude to akoby ráno - to, čo bolo pred hodinou sa stane včerajškom a to, čo bude nasledovať, je dnešok, nový deň. Ked som vykročil z katedrály von, mal som iný pocit, ako keď som tam vchádzal. Ako keď idete ku kaderníčke a vyjdete vynoveni. Tiež som navštívil môjho kaderníka, učesal mi vnútro a nechcel za to ani päť korún, vybral mi zo srdca napadané „lupiny“ a ponúkol mi aj trochu ticha, ktoré lieči, ticha, na ktoré reklama už nieto, lebo ľudia nestíhajú...
Deň predtým som sedel v tej istej katedrále na mládežníckej omši. Kňaz tam spomenul jednu vetu, ktorá mi rezonovala v mysli stále a potvrdil som si tieto slová pri návšteve prázdneho chrámu. Boh je vždy online. Je tu pre nás, v srdci sa s ním môžeme kedykoľvek porozprávat, sadnúť si trebárs na sekundu do Jeho domu, zastaviť čas a nájsť seba samého - upratať si vnútro, hodiť nový outfit a vyraziť von, zavrieť za sebou včerajšok a ponoriť sa do nového dňa, oduševnene a s novou energiou. Navyše, za to nič nezaplatíte. Kto vám dá dnes viac?
