Nastúpil som do autobusu a vypýtal si lístok na Tomášovskú križovatku, odkiaľ potom prestupujem ďalej. Jeden starší pán sa ma opýtal, či z tej križovatky idem do Poltára, kam som mal presne namierené. Rozhodol sa, že aj on tam so mnou vystúpi a bude to mať tak jednoduchšie ako pôvodne plánoval.
Keď už sme čakali na spomínanej križovatke, pozerajúc sa po okolo lietajúcich autách, dali sme sa do reči. Najprv bol on zvedavý, či mám prázdniny či dovolenku. Keď som mu spomenul, že prázdniny, ale hľadám (neúspešne) brigádu, okamžite reagoval povzbudzujúco, že pracovných ponúk je dostatok, nehovoriac o brigádnikoch na letné pozície. Neskôr som bol zvedavý, odkiaľ je on a odkiaľ cestuje. Vysvetlil mi, že býva v troch miestach premenlivo, plus sem-tam na chalupe v mojom meste. Dôvodom boli jeho záľuby. Síce bol už na dôchodcovskom odpočinku, činil sa nepochybne viac ako mnoho mladších ľudí. V hlavnom meste sa aktivizoval ako vodič električky, v Slotovom meste vykonával právne poradenstvo a v ďalšom mestečku mal masérsku dielničku. Okrem toho si reštauroval jednu dvestoročnú izbu a u nás v meste renovoval chalupu. Ako sám povedal, neraz nevie čo skôr, toľko má toho, na čo som odvetil mojim názorom, že lepšie je mať toľko záľub, že nevieme, do čoho sa skôr pustiť ako sa nudiť. On podotkol, že jeho životný štýl nie je sedieť kdesi v krčme a takto premrhať život. Keď stretol takýchto priateľov, ktorí kvasili pri pive, plačúc nad tým, že nemajú prácu alebo podobne, rozhodol sa, že im tú prácu nájde. Keď však prišiel s hotovou ponukou, zrazu mali ruky ľavé a chuť pracovať bola pre nich tabu.
Ani by som nepovedal, že sa mi prihodí niečo takéto. Úplne náhodou (síce na náhodu neverím, ale píšem to zo zvyku) som stretol človeka, ktorý ma stimuloval, vyvolal vo mne činorodú chuť, odpor voči stagnovaniu, našiel som (aj) v ňom správny pohľad na životnú cestu, z ktorej sa často dostávame mimo. Práve takýto ľudia sú nám vzorom, môžeme ich vidieť všade navôkol a uvedomiť si pri tom, či kráčame správnym smerom, alebo sa životom len potulujeme a nevieme sa nájsť. Viac-menej, odrazil som sa v ňom tak, ako sa odráža slnečný lúč od zrkadla a smeruje možno tam, kde je tma. Takýchto inšpirácii je mnoho, stačí pootáčať hlavou vôkol seba, pýtať sa a mať otvorené oči v pravom zmysle, načúvať srdcom a rozumom, vziať si od každého "veľkého" človeka niečo, čo nás posunie ďalej. Ako na tácke sa nám každý deň ponúka recept na zmenu života k lepšiemu, je už len na nás, ako tieto možnosti prijímame a odrážame ďalej.
