Súčasná doba je však typická aj tým, že mnoho vecí stráca svoju podstatu. Všetko do svojej pavučinky obaľuje pavúk prezývaný „gýč“. Badať to najmä pri tradičných sviatkoch. Veľká noc, Vianoce, Nový rok. Ľudia sa vo veľkej miere zamerali na vedľajšie javy spomenutých sviatkov. Vianoce akoby prestali symbolizovať pokoj a lásku, ale prinášajú nový obraz: darčeky a zhon. Ani Nový rok už neznamená začiatok niečoho nového, ale naskočenie do toho istého vlaku, ktorý nás šialene viezol aj v starom roku. Preto sa pýtam, či vôbec má význam dávať si predsavzatia, či to nie je len niečo otrepané a v konečnom dôsledku i absurdné. Totiž mnoho ľudí si predsavzatie dáva kvôli tomu, aby ich mohli vysloviť v odpovediach voči svojim známym. Uskutočnenie týchto predsavzatí je poväčšine nenaplnené rovnako ako naivné sľuby politikov pred voľbami.
Predsavzatia svoj význam určite majú. Avšak vždy začínajú vtedy, keď ich vyslovíme. Ak ich limitujeme odpoveďami typu Od Nového roku! Od začiatku týždňa! Od narodenín! alebo Už len raz sa opijem ako cap a dosť!, zväčša to nikam nepovedie. Všetko, po čom túžime, čo si zaumienime a za čím chceme kráčať, začína v momente, kedy to vyslovíme. Predsavzatie sa spája so slovom Teraz! Koľkokrát som od priateľov počul vetu „dofajčím ešte túto škatuľku a končím“, no ten koniec sa akosi nedostavil.
Prajem Vám, milí priatelia, aby ste sa neobmedzovali len na začiatok Nového roku 2010, ale aby ste začínali kedykoľvek. Teraz je možno vhodný návrh len na jedno predsavzatie, a to: aby ste si vedeli predsavzatia voliť správne. Prajem Vám, nech Vám pri čomkoľvek, do čoho sa pustíte v tomto roku, nechýba viera v to, že to dokážete, snaha, trpezlivosť a najmä vnútorná sila dotiahnuť veci do samotného konca. Pocit víťazstva zato stojí. Šťastný a požehnaný Nový rok.
