Viedol som s nimi rozhovor o viere, o hľadaní správnej cesty a o cirkvi. Po dlhých minútach som v závere opäť podotkol, že ja osobne nepokladám za dôležité to v akej cirkvi je človek začlenený, ale to v čo verí a ako koná. Pochopili, že ma nezlanária, preto sme sa rozlúčili a zaželali si, nech sa darí. Boli to Mormoni z Ameriky.
V priebehu nášho rozhovoru som vytkol jednu závažnú vec – súčasná doba je presýtená cirkvami, z ktorých každá tvrdí, že je tá správna, človek je preto zmätený a ešte viac stratený, to vyvoláva v ňom odsudzovanie a kritické slovo voči náboženstvám a neraz aj k Bohu. Ešte dlho sa mi to držalo v myšlienkach a uvažoval som nad tým.
Nedávno som kráčajúc ulicou začul príjemnú živú hudbu a následne akýsi motivačný hlas muža, ktorý hovoril nefanaticky, priamo a pútavo, moderne. Pristúpil som teda bližšie, bolo to na námestí v Banskej Bystrici. Po pár minútach si vedľa mňa zastal chlapík a vtiahol ma do rozhovoru o Bohu. Nenamietal som. Išlo tam tiež o propagáciu ďalšej cirkvi, aj keď v tomto prípade nenanútenú, skôr takú láskavú.
Kostoly navštevuje mnoho ľudí, ktorí vlastne ani neveria, chodia tam zo zvyku, možno poklebetiť, možno sa namotávajú a robia všetky tie pokyny cirkvi, no predsa to nie je to pravé orieškové... a ďalšia z vecí, ktorá pošpiňuje cirkev či Boha sú prešľapy predstavených cirkví, rôzne škandály a taktiež minulosť. Toto všetko robí dnešného človeka ešte viac uzavretejšieho, viac rezervovaného, viac neprístupného, vzdialeného.
Téma Boha je pritom aktuálna neustále, všade. Nedávno som čítal Styronovu Sophiinu voľbu, kde sa hlavná hrdinka pýta, že kde bol Boh v Osvienčime, keď otrasnými spôsobmi umieralo mnoho nevinných, aj detí.
Svetoznámy Sartre súčasnosť vystihol svojou tézou, že "Boh opustil svet" alebo človek svojím konaním "zabil Boha". Až také zlé to snáď nie je. Viem, že v mnohých z nás tiká nádej, ktorú vidíme vo viere v niečo, čo je nad nami.
Nedávno mi v ten osudný deň uprostred noci písala dobrá kamarátka, že sa vrátila z tragického festivalu Pohoda. Bola zasiahnutá tým čo sa stalo, uvedomujúc si, že náhodou odišla z miesta činu. Prežila teda a ozvalo sa v nej nutkanie poďakovať za to...nevedela či Bohu, ale vedela, že chce a že verí v to „viac“.
Svet je dnes odleskom poriadneho zmätku, avšak tento by nás nemal doviesť k tomu, že prestaneme veriť, dúfať, že stratíme nádej. Myslím, že postačí veriť v lásku a pre lásku žiť.
