Nejeden z nás vie prírodné dotyky pocítiť až na duši. Nachádzate sa kdesi, odkiaľ môžete pozorovať pohyb prírody a bez slov sa divíte nad ďalšou reprízou známeho predstavenia. Tieto hry sa pravidelne hrajú síce iba štyri, ale vždy sú originálne, vždy čímsi uchvátia a ako som už spomenul – dotknú sa najhlbších miest človeka, ktorý sa tomu nebráni. Ja obľubujem slnečné leto a po troške z každého ostatného obdobia, ty miluješ zasneženú zimu, u ďalšieho víťazí farebná jeseň a iných vždy dostane rozkvitajúca jar. Koľko ľudí, toľko chutí.
Cestovanie osamote prináša priestor pre pozorovanie jesennej divadelnej hry. Viac počuť vnútorný hlas, viac si všimnú oči, viac sa to všetko mieša a viac nás to potom aj zasiahne. Nedávno sa mi pri takejto ceste ponúkol obraz, ktorý ma inšpiroval k listnatej myšlienke. Listnatej preto, lebo aj myšlienka vie dozrieť do rôznych podôb podobne ako listy stromov. Aký bol teda ten obraz, ktorý ma zaujal? Obloha mala zatiahnuté závesy, zem bola po nočnom daždi vlhká a samozrejme z toho všetkého vyžarovala jesenná melanchólia. Vedľa cesty sa rozliehali holé polia, kde-tu lúky, v diaľke lesy. Tam uprostred jedného z polí som ho zbadal. V plnej nádhere ako z nejakého umeleckého obrazu. Vyzeral zmätene. Stál akoby zasiahnutý otázkami, že ktorá cesta je tá správna – kadiaľ sa pobrať. Tento jeleň sa dlho nepohol, v tej chvíli to vyzeralo, že tam vyrástol ako strom a korene ho nepustia. Verím však, že sa napokon rozhodol správne.
Listnatá myšlienka ma postrčila hlbšie do tohto obrazu. Zamenil som si miesto s jeleňom a jesenné okolie vnímal ako svoj život. „Kam smerujem? Za čím idem v tejto životnej etape? Robím správne to a to?“ pýtal som sa a dlho nad tým uvažoval. Čo-to som si uvedomil a snažil sa nájsť nejaké predbežné riešenia. S výkričníkom som si ich vyložil v mysli na popredné miesta, aby mi tam blikali ako semafor.
Zamyslenia – vytvárajú niečo, čím je pre mňa jeseň typická. Nepadajú v nej len listy, ale aj otázky dotýkajúce sa nášho života. Otázky, ktoré nás môžu povzbudiť k tomu, aby sme začali zrieť do krajších farieb. Nože vyskúšajte a obnažte svoje vnútro, okúpte ho v čare tohto ročného obdobia. Možno s príchodom ďalšej jesene bude váš život omnoho krajší. Listnaté myšlienky to zariadia. Rozlejme si jesenné farby do nášho života a vychutnávajme to božské, čo z nich sála.
„Živosť znamená pohyb, zmenu, rast, rozhodovanie, slobodu, zmes stability a spontánnosti, rozdávanie radosti a života – navonok, ale aj vnútorne – vytváraním pocitov, myšlienok a vnútorných predstáv. Ak toto chýba a vy fungujete iba ako stroj na dvoch nohách, čosi vám chýba.“ (Krielová, A.: Rozhovory s anjelmi o zmysle života. Ikar, 2005)
