Myslím, že život každého človeka je akousi cestou vlakom. Keď už sa rozhodnete, čo chcete dosiahnúť, nastúpite do akéhosi pomyselného vlaku a snažíte sa dopraviť do svojho cieľa. Neraz Vás osud zastaví a musíte prestupovať, možno zmeniť miesto, kde žijete, človeka, s ktorým kráčate alebo svoju filozofiu. Dôležité je však nevystúpiť skôr, ako sa vlak ocitne na tej úplne konečnej stanici, nevzdať to. Pravdaže, neraz sa stane, že počas tejto životnej cesty zistíte, že ste v nesprávnom vlaku, nie sú tam správni ľudia a zisťujete, že ani Váš cieľ nebol správne zvolený. Vozeň je Vaše okolie, sú v ňom ľudia, ktorí sa vezú s vami. Je na Vás, že koľkých z nich spoznáte a či spoznáte tých pravých. No je dôležité a je to zároveň umenie, vziať si z každého to podstatné a vhodné pre Váš život. Učiť sa nachádzať pozitívne a vyhýbať sa nepotrebnému. Niekto cestuje na svojej púti sám, izoluje sa. Zaškatuľkuje sa a stáva sa len akýmsi nemým stĺpom.
Ako hovorí jedno príslovie: „ Život sa podoba knihe. Blázon v nej listuje letmo, zatiaľ čo múdry pri čítaní premýšľa, pretože vie, že čitať môže iba raz.“ Je na nás, aké hodnoty postavíme do popredia nášho života, aké ciele si zvolíme, z koľkých ľudí si čo vezmeme. Žijeme len raz, takže mali by sme hľadať zmysel svojho života, bojovať s osudom a nebáť sa prestúpiť do iného vlaku.
