Na Slovensku máme mnoho prísloví. Škoda len, že si na ne spomenieme zväčša iba vtedy, keď je, ako hovoríme, “po funuse”. Tak to je aj s príslovečným “Kto seje vietor, búrku bude žať”, ktoré nás od nepamäti upozorňuje na to, že kto šíri nenávisť, sám sa stane jej obeťou. To sa nám posledne potvrdilo včera, pri nezmyselnom útoku na premiéra Róberta Fica.
Čo tým nechcem povedať: Týmito slovami neospravedlňujem konanie útočníka a už vôbec ho neschvaľujem. Útočiť na niekoho, s kým nesúhlasím, je v neprospech veci, i keď ide hoci “len” o útok slovný. V prípade násilného útoku s použitím strelnej zbrane ide o skutok o to hanebnejší. Veď predsa v demokratickom zriadení majú riadne fungovať právne procesy na to, aby sa spravodlivosti učinilo zadosť. Brať spravodlivosť do vlastných rúk znamená narúšať existujúci právny poriadok a staviať sa “nad neho” a to je, jednoducho, neprípustné.
Čo ale povedať chcem: To, na čo chcem upozorniť, je existencia súvislosti, teda akéhosi organického vzťahu medzi včerajším útokom na premiéra a mnohými (slovnými) útokmi Róberta Fica a jeho koaličných spojencov voči ľuďom, ktorí sú im nepohodlní. Ich slová dlhodobo podnecujú nevraživosť, vytvárajú rozbroje medzi občanmi jednej krajiny a roznecujú nenávisť, ktorá tlie pod povrchom, až kým sa jedného dňa nepretaví do činu, akého svedkom sme sa sami stali. Pretože “vyhecovaný” človek stráca ovládanie nad svojim hnevom, a tak sa jeho terčom ľahko môže stať aj ten, kto sa ho snažil poštvať proti iným. Nenávisť nevie byť dobrým sluhom — je vždy len zlým pánom.
Čo z toho vyplýva je zrejmé: Jediná cesta vpred je cesta budovania mostov v rozdelenej spoločnosti. Tá vyžaduje zmenu súčasnej nenávistnej koaličnej rétoriky na komunikáciu, ktorá vyhľadáva priateľský dialóg, rešpektuje ľudskú dôstojnosť všetkých zúčastnených a ktorá vie byť aj v kritike konštruktívna, profesionálna a zdvorilá.
Pánovi premiérovi prajem okrem skorého uzdravenia aj to, aby si dal poradiť tradičnou múdrosťou našich predkov: “Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.”, “Lož má krátke nohy”, “Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.” A hlavne — jemu aj celej vláde: “Kto seje vietor, búrku bude žať.” Veď kto chce byť premiérom mieru, mal by sám (z)mier vytvárať.
A snáď ešte jedno: “Božie mlyny melú pomaly, ale isto.” Aj na to treba pamätať.
