V súvislosti s dúhovými podujatiami sa vždy strhne aj verejná vlna rozhorčenia. V tejto súvislosť sa, najmä na sociálnych médiách, veľa popíše o deviantoch, zvrhlostiach či ohavnosti (ktorá je odkazom na knihu Leviticus).
Inak tomu nebolo ani tento rok. No a keď tesne pred začiatkom festivalu Prague Pride Dopravný podnik ohlásil, že až dve (2!) električkové linky budú vybavené dúhovými vlajkami, svet niektorých ľudí sa priam zosypal. Na národ dopadla morálna skaza a ostal odsúdený k zániku.
O to prekvapivejšie bolo, že keď ste sa minulý týždeň zastavili na Střeleckom ostrove — ktorý je už tradične sídlom tzv. Pride Village —, stali ste sa svedkami scény takmer nijak nevymykajúcej sa bežnému letnému festivalu: ľudia posedávali na dekách alebo postávali pred pódiom, na ktorom sa viedli rozhovory alebo hrala hudba. Ďalší čakali v rade na občerstvenie alebo obzerali, čo im ponúkajú ostatné stánky. Vládla tam pohoda, ľudia sa stretávali s priateľmi a zdravili so známymi, prípadne si fotili selfíčka. Proste, klasika dnešnej doby.
Zvyšok festivalu, ktorý trval celý týždeň, nebol o nič hrozivejší: jeho súčasťou boli výstavy, zoznamovacie akcie, projekcie filmov, karaoke a diskotéky alebo koncert pražského gej speváckeho zboru Doodles, ale aj diskusia s autormi projektu Víra v barvách duhy či so Združením rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí a inkluzívna ekumenická bohoslužba.
A, prirodzene, vyvrcholením bol samotný dúhový pochod, ktorý sa začal na Václavskom námestí a cez Staré mesto dorazil do Letenských sadov, kde sa ľudia rozpŕchli za zábavou, jedlom a pitím alebo jednoducho za priateľmi. Všetci sa tešili z pekného počasia a času, ktorý mohli spolu stráviť v prostredí, kde sa cítia bezpečne.
Že boli niektorí z účastníkov netradičné odetí? Áno, boli tam ľudia zavinutí do dúhových vlajok, topoch zo sieťoviny, lesklých nohaviciach alebo vŕšku s filtrami. A boli tam aj anjeli, rozprávkové postavy ba dokonca rytier v celotelovom brnení. A čo? Podobne sa ľudia obliekajú na koncerty a iné letné festivaly, na akcie pre fanúšikov komiksov a fantasy, či na karnevaly. Dokonca aj mnohé tradične slovenské hody obsahujú postavy v rôznych kostýmoch, ktoré nikomu neprekážajú.
Inými slovami: zvrhlosť sa nekonala. Bol to len kopec ľudí, ktorí si užívali to, že môžu byť sami sebou v bezpečnom prostredí. Že môžu byť slobodní. Že môžu žiť svoje životy autenticky. Že majú právo existovať rovnako ako heterosexuálna časť populácie.
Áno, zvrhlosť sa nekonala. Ale to videli len tí, ktorí sa na Pride prišli pozrieť na vlastné oči a svoje predsudky nechali doma. A to je, žiaľ, krok, ku ktorému sa mnohí z tých, ktorých tak hlasno počuť na internete, nikdy neodhodlajú.
