Pán Motajbo, či Pomajbo ponúkol obchod jednej sympatickej blondíne. Ak si mladá voňavá slečna (alebo pani) vymení ktorúkoľvek časť svojho odevu s rovnakou časťou odevu bezdomovca, dostane za to 500 Sk.
Blondína mala možnosť odmietnuť návrh, alebo vyjednávaním zvýšiť sumu, ktorú by dostala za svoju úlohu. Na prvý pohľad nebola obchodníčkou. Myslím si totiž, že keď ukázala svoje tričko, ktoré bola ochotná vymeniť s bezdomovcom, Pomajbo by určite súhlasil aj s 5 krát vyššou sumou. Blondína však nečakane (ani sa nepokúsila zvýšiť svoju cenu) súhlasila s päťstovkou a tak sa vybrali za bezdomovcom, aby zrealizovali svoju úlohu.
Viete ako smrdia bezdomovci? Neodsudzujem ich, naopak, súcitím s nimi a snažím sa pomôcť, keď sa dá, napr. kúpením časopisu Nota bene. Ale to, že súcitím s bezdomovcami, nič nemení na fakte, že väčšinou sú veľmi zanedbaní, minimálne sa starajúc o hygienu. Môj kamarát v zápale charitatívnej služby raz doviedol domov jedného bezdomovca, aby ho okúpal, dal sa mu najesť a obliekol ho do nových šiat. Keď ho vyzul, neveril svojim zmyslom. Bezdomovec mal v ponožkách natlačenú cibuľu, už zhnitú a rozkvasenú. Vraj ju tam mal kvôli hygiene.... O ďalších kusoch odevu ani nehovorím. Tie šaty musel kamarát okamžite vyhodiť do smetného kontajneru, lebo hrozilo, že zavšivaví celý byt.
Pestovaná blondína ponúkla na výmenu svoje drahé voňavé tričko za tričko neznámeho bezdomovca. Nemohla tušiť, či ten bezdomovec nemá vši, svrab, blchy..., alebo či nepoužíva svoje tričko namiesto toaletného papiera. Vtip bol však vtom, že ona prosila toho muža, aby jej dal svoje tričko a navyše mu sľúbila polovicu svojej odmeny, čiže 250 SK. Bezdomovec nakoniec súhlasil a pred kamerami prebehla výmena tričiek. Bežný divák bol hlavne zvedavý, čo má blondína pod tričkom. Bežný divák bol sklamaný, pretože tam mala ešte tielko...
Blondína teda riskovala rôzne choroby, stratu svojho trička (ktoré malo zrejme väčšiu hodnotu ako 250 Sk), zážitok z „vône“ a možnosť posmechu od svojich známych – a to všetko za sumu 250 Sk.
Pointa je v tom, že ja ju neodsudzujem ani sa z nej nevysmievam. Obdivujem ju, pretože to čo spravila, očividne nerobila pre peniaze. Aj keď bola blondína, nevyzerala hlúpoJ. Možno nechtiac vzbudila v tom zanedbanom mužovi pocit ľudskej dôstojnosti. Mladá pekná žena bola ochotná obliecť si časť jeho odevu a tým mu dala najavo, že nie je až takým odpornou a zavrhnutiahodnou bytosťou. Možno to mala byť len zábava, ale aj tak... Vážim si tento skutok.