Per aspera ad astra! http://marekbabic.blog.sme.sk/c/53507/Rad-zijem.html Zoznam autorových rubrík: spoločnosť, Nezaradené
Je to úhľadné nemecké mesto, do ktorého sa dá ľahko zaľúbiť. Zasadené medzi kopcami, uprostred mohutná rieka, dokonale upravené nábrežie, jachty, rodinky v parkoch, slávna a dlhá história. K tomu najstaršia univerzita v Nemecku (momentálne jedna z najlepších) a kozmopolitný duch, ktorý k tomu patrí. Mal som šťastie. Mohol som stráviť čas svojho života na zaujímavom mieste so zaujímavými ľuďmi.
Najprv stručne informatívne. Bola to moja prvá cesta za oceán, v Amerike som predtým nebol. Dostal som „Scholarship" a môj status je „Visiting scholar". Na jeden mesiac. Veľa alebo málo? Ako sa to vezme, ak si človek, ktorý rozmýšľa o sebe a snaží sa pozorne reflektovať svoje okolie, je to dosť. Ako by povedal klasik - sapienti satis - rozumnému stačí. Takže čo sa naučil zelenáč v Amerike?
Triviálna záležitosť. Kúpite si v obchode kilový chlieb, prídete domov a sadnete si za stôl. Zoberiete nôž a už sa tešíte ako si odkrojíte čerstvý krajec chleba. To zázračne jednoduché a tak chutné jedlo. V tomto prípade sa však namiesto vône dočkáte veľmi nepríjemného prekvapenia. Zistíte, že chlieb je plný vlasov...
Niekoľko fotiek. Cambridge je veľmi fotogenické mesto. King´s Chappel je snáď najfotografovanejšou budovou v Cam. Prvýkrát vkladám fotky do článku, dúfam, že to bude fajn.
Mal som veľa očakávaní, keď som v ruke držal list s pozvaním na hosťovanie na najprestížnejšiu európsku univerzitu v Cambridge. Vzrušenie zmiešané s obavami, či dokážem držať krok s vedcami, ktorí na rozdiel odo mňa, už niečo dokázali.... Malý Slovák na veľkej univerzite.
Tento článok je skôr pre tých mladších. Tí starší túto rozprávku už dobre poznajú. (Hranice veku pre mladších a starších neurčujem... J ) Ak milujete boľševikov, tiež to radšej nečítajte.
Včera som pozeral Let´s dance. Teraz nebude reč o kvalite programu, ale o informovanosti jej moderátorov a protagonistov. Fakt nechápem isté veci.
Kto by nechcel ovládať cudzie jazyky? Svet patrí úspešným a úspešní sú hlavne tí, čo vedia jazyky. Ale každý z nás vie, čo je to za námahu zvládnuť nemčinu, francúzštinu, taliančinu... Treba vynaložiť toľko energie, času, znechutenia... Už ste vyskúšali všetko – kurzy, alfa hladinu, pobyt v danej krajine a stále akosi nič. Tu je jeden z návodov ako zvládnuť cudzí jazyk v priebehu jedného roka.
Skvelé, patríte do klubu barokových milionárov! Vstúpiť môže do neho akýkoľvek primitív, ktorý síce nemá v hlave priveľa rozumu, ale zato má dostatok peňazí, ku ktorým prišiel buď veľmi rýchlo alebo veľmi hrubo... Hlavnými predstaviteľmi klubu na Slovensku sú Nora a Braňo. Vo svete je neprekonateľnou barokovou mocnosťou Ruská federácia.
Ujo Jožo, musíš mi prepáčiť, že teraz napíšem o Tebe aj keď o tom možno nikdy nebudeš vedieť. Vieš, teraz sa pália maďarské vlajky, okrádajú sa na ulici slušní ľudia len preto, že sú nejakej inej národnosti. Vieš, aj Maďari prajú Slotovi smrť, a neboja sa to napísať na veľký transparent. Akosi to medzi nami v poslednom čase vrie, a možno za to nemôžu len média naše slovenské a maďarské. Väčšina z nás tomu akosi nerozumie a možno tvoj prípad môže vniesť do komplikovaných ľudských záležitostí trochu svetla. A možno nie.
Bolo jedno horúce júlové popoludnie, teplota vzduchu na slnku sa šplhala kdesi ku štyridsiatke. Na vysušenej žltej tráve u susedov horko-ťažko fučal chlpatý pes a apaticky sledoval mačku, ktorá sa rozhodla vyškriabať na prvý konár stromu, pod ktorým ležal. V diaľke počuť výskať malé deti, ktoré asi jediné mali radosť z extrémnych letných horúčav, pretože im rodičia dovolili napustiť bazén. Ospalú atmosféru rozpálenej dediny zrazu preruší miestny rozhlas...
Mal som možnosť zviesť sa v aute, ktoré riadil jeden úspešný nemenovaný podnikateľ. Mladý pán patrí medzí tie „týpky“, ktoré sa v šoférovaní nielen vyžívajú, ale si aj (vedome alebo podvedome) dokazujú pri tom svoju moc a nadradenosť nad ostatnými. Takých je u nás na Slovensku mnoho-premnoho, ale v tomto prípade ma zaujala (a pobúrila) neobyčajná ľudská hrubosť a arogancia zmiešaná s brutálnym výsmechom.
Je to veta, ktorá sa objavuje pod mojou fotografiou v blogu. Teraz prezradím, prečo tak rád žijem.
Nedávno som bol s manželkou na dovolenke v Grécku cez cestovnú kanceláriu (prvý a posledný krát). Vybrali sme si s manželkou turistické mestečko Paralia, ktoré sa nachádza neďaleko najvyššej gréckej hory Olymp. Cestovka nám za slušnú sumu poskytla ubytovanie v novom a príjemnom klimatizovanom hoteli pár metrov od pláže. S nami bola delegátka, ktorá nám hneď po príchode zvestovala zopár užitočných informácií – použitý toaletný papier nemáme splachovať do WC, ale hádzať do koša (bŕŕŕ...., vraj je to grécka zvyklosť), odporučila nám dobré reštaurácie s najlepším Gyrosom a gréckym šalátom a varovala nás pred psami. Vraj je ich po celom Grécku neúrekom, potulujú sa bez pánov po pláži, uliciach, cestách... všade, a navyše vo svorkách. Ale nemáme sa ich báť. Sú mierumilovné a zvyknuté na ľudí a Gréci ich vraj majú vo veľkej láske.
Včera večer sa to odohralo. Tri veľké politické šťuky sa stretli v jednom rybníku, v súkromnom, nie verejnoprávnom (však pán Rybníček?), aby predviedli svoj posledný lov na mysle a srdcia malých rybiek, rozumej voličov.
Konečne! Blíži sa leto a závisí len od nás koľko si uchmatneme z jeho horúcej ponuky. Hudobné festivaly, pláže, grill-párty, turistika, záhradka, brigády... Je toho dosť, ale prečo by sme neporozmýšľali ako čo najlepšie využiť svoj čas a spoznať veľa vecí za málo peňazí. Tu je jeden tip.
Správny Európan by mal byť „nepohostinný ako Slovák“. Tak akosi znie ironický výrok pre pohľadnicu britského karikaturistu Johna Wilsona. Dobre. Ale čo ak sa „nepohostinný Slovák“ ocitne v rukách „nepohostinného Francúza“? Podľa mojej osobnej skúsenosti by John Wilson mohol Francúzov nakresliť ako „supernepohostinných“.
Nedávne predvolebné vystúpenie učiteľa Kotrbu – pardon – Kotlebu v Slovenskom rozhlase vyvolalo búrku spravodlivého rozhorčenia nielen medzi slušnými občanmi tohto štátu, ale aj v radoch našich parlamentných politikov... Pán Kot. si už robí výsmech z demokracie všade, kde sa mu zachce a nikto ho nedokáže zastaviť. Hoci už nemôže rezko mašírovať v krásnej uniforme, reční si na Štefánikovej mohyle, vystupuje v rozhlase aj televízii, citujú ho v novinách i v policajných zápisniciach a každým dňom je slávnejší a slávnejší.
„Máme chuť na slovenské baby. Sú pekné a lacné“ (George, 29r). Tak Angličania asi pozerali film Hostel. Hlavne tí mladí, do 30 rokov, väčšinou muži. Objavili Eldorádo. Lacné letenky do BA, lacné pivo, pekné baby, dobré reštaurácie, nočný život. Super!!! Kto by to nevyužil!
Ako študent som sa s dvoma kamarátmi vybral do Barcelony. Lacné letenky cez CKM, tak prečo nie. Nebol to organizovaný zájazd, išli sme „naslepo“, s túžbou objavovať všetky možné pamiatky a spoznať zopár Kataláncov/niek. Super zážitok. Barcelona je nádherné mesto, hlavne v marci, kedy sme tam boli aj my. Mimo sezóny – mimo najväčších turistických cien. S ruksakmi na chrbtoch sme nastúpili do metra a vystúpili rovno na „La rambla“ – hlavná ulica v meste. Najprv sme si našli lacný hostel, kde sme sa za tristo korún ubytovali v izbe bez okien so železnými poschodovými posteľami. Pohoda – žiadny horor.
