Myslím, že existuje niečo, čo urobí každú ženu šťastnou. Nech sa nachádza kdekoľvek, nech je čímkoľvek, nech má koľkokoľvek rokov. Nech je majetná, či chudobá ako kostolná myš, vzdelaná či analfabetka, úspešná či skrachovaná, so životom pred sebou alebou už za sebou. Nech má rodičov dobrých alebo ľahostajných...
Jednoduchá odpoveď. Je to vedomie lásky. Byť milovaná. Nie fyzicky milovaná. Milovaná nezištne, pokojne a trvalo. Byť milovaná znamená byť bohatá aj bez peňazí, byť úspešná aj bez kariéry, byť múdra aj bez vzdelania, byť usmievavá aj bez zdravia. Verím, že je to pravda, lebo to vidím. Aj muž túži byť milovaný, ale na žene to viac vidno. Ako na kvete, ktorému chýba voda, tak aj na žene, ktorej chýba láska.
Budem sa snažiť, aby mojej dcére nikdy nechýbalo toto vedomie.
Po čom túžia všetky ženy?
Mám nádhernú krásnu (ročnú) dcéru a ďakujem Bohu, že mi dal možnosť sledovať, ako sa vyvíja to krehké malé stvorenie, ktoré nesie moje črty. Ľúbim ju, ako ľúbi zaľúbený otec svoje dieťa. Viem, že už teraz cíti moju lásku, ale viem aj to, že raz jej nebude stačiť len moje objatie či moje slová o tom aká je "moja veľká láska". Z môjho dievčatka raz bude žena, ktorá si so sebou bude do života niesť aj "moje dary", dobré, či zlé. Keď som ju ráno držal v náručí, napadla mi otázka: je niečo, čo urobí ženu šťastnou za každých okolností? Ak to budem vedieť, môžem aj svojej dcére dať dobrý dar.