Veľa zážitkov, ale jeden pre tento článok stačí. Barcelona je známa aj pre svoju originálnu architektúru, preslávil ju geniálny umelec a architekt Gaudí. Nemohli sme samozrejme obísť jeho nedostavanú katedrálu zvanú „Sagrada familia“. Ohromujúce organické tvary, šokujúco geniálne jednoduché... Tak sme začali fotiť. Spredu, zozadu, zboku, naležato – nastojato, automaticky aj manuálne. Keď sme sa konečne fotograficky vybúrili, chceli sme mať jednu fotku ako dôkaz, že sme tam naozaj boli.
Boli sme traja mladí chalani, tak sme vždy poprosili náhodné mladé baby aby nás fotili. Ako ináč. Tentoraz nám padla do oka mladá Japonka. Podali sme jej foťák a pekne „nablbo“ sme s úsmevmi pózovali, kým nás necvakla. Poďakovali sme sa a dali do reči.
Vždy sme sa pokúšali o rozhovor, ak sme zbadali záujem. Tak sa nás spýtala odkiaľ sme. - „Z východnej Európy“, trochu zakomplexovane sme odpovedali. - „Odkiaľ presne?“ – „Zo Slovenska, to je bývalé Československo“, snažili sme sa jej pomôcť lokalizovať našu malinkú krajinku. – „Z Bratislavy?“, šokovala nás otázkou Japonka. – „Ty poznáš Slovensko?“ – „Samozrejme, veľa vieme o Slovensku.“
Japonci sú známi svojim školstvom, veľmi náročným a ťažkým. Učia sa veľa faktov a to je veľmi náročné. Asi majú dobrý zemepis. Väčšinou nesúhlasím s „faktografickým vzdelaním“, ale vtedy som sa cítil naozaj dobre. Konečne niekto vedel o Slovensku, a ten niekto bol z veľkého a ďalekého Japonska. Fajn pocit.