Všetko spálime!

Toto je eko-článok, hoci radikálny ekológ nie som. Ale som človek, ktorý si váži svoje zdravie a zdravie svojich blížnych. Ženy sa totiž bavili o zvýšení cien v našej dedinke za vyvážanie odpadu: "Načo je nám ten sprostý separovaný zber?" - "Zaplatí nám vláda za to, že sa namáhame s triedením odpadu?" - "Nech si všetci trhnú nohou, ja budem páliť všetko, potom mi ostane len popol a toho je menej ako vytriedeného odpadu. Menej odpadu, menej platenia."

A je to vyriešené. Aspoň pre mnohých mojich susedov. Jednou vetou by som tento postoj charakterizoval takto: Dôležitý som ja, moje záujmy, moja peňaženka a všetko ostatné mi je ukradnuté.

Pretože ak by ste navštívili moju obec (a mnohé ďalšie slovenské obce), a pozorne by ste si všímali, čo ide z komínov, bolo by vám zle. Ani by ste si nemuseli všímať, stačilo by sa zhlboka nadýchnuť - a potom hneď zakašlať.

Mám staré topánky - šup do pece. Ostali mi plastové fľaše - rýchlo do ohňa. Staré handry tiež dobre horia. Najlepšie sú železničné podvaly - nedávno opavovali železničnú trať a ostali chémiou napustené staré drevené podvaly. Lacné kúrenie. Ten dym má farbu žltého kórejského snehu, ktorý tam nedávno napadal.

Čo z toho, že ja sa snažím kúriť drevom? Dýchať aj tak musím dym zo zhorenej gumy či plastu. Mešťania, nemyslite si, že na vidieku vždy nájdete čistejší vzduch. Ja keď sa vraciam z práce, pred sebou vidím kúdoľ dymu, v ktorom sa nachádza aj môj dom. Vtedy si pomyslím, že radšej by som v zime býval v meste. (jasné, ako v ktorom)

Neviem dokedy bude v slovenských hlavách stále zakódovaná myšlienka, že dôležitejšia je úspora koruniek ako čisté prostredie, v ktorom žijem. Kedy sa zbavíme sebeckých postojov? Budeme ohľaduplní sami od seba, alebo je potrebné všetkých prinútiť zákonom? A kedy začneme dodržiavať zákon? Možno naivné otázky, ale keď zistíte, že v 1000 dedine žijú len traja chlapi nad 80 rokov, niekde musí byť pes zakopaný.