Na prvý pohaľad sa môže zdať, že sa autor rozhodol napodobniť štýly, špecifické pre rôzne literatúry sveta, nie je to však tak. Podľa jeho vlastných slov "při psání oněch 38 textů jsem se jen pokoušel vnést do literatur, do nichž tyto povídky hypoteticky patří, jisté tóny, které dotyčné literatury postrádají a které bych v nich rád slyšel." Nakoniec, kto z nás by si rád neprečítal takého Jána Lipku, slovenského spisovateľa, ktorý "působil v emigraci jako lektor na univerzitě v Řezně a po rozdelení Československa, s nímž nesouhlasil, vyučoval na věhlasné Požunské škole a z malinkého štamprlátka, které nosil vždy při sobě, popíjel po krčmách Čech, Německa a Slovenska ten nejhorší šnaps a lil ho i do nádrže své obrovské Yamahy?"
Napriek rozdielnym štýlom a témam, spája tieto texty neviditeľné puto, ktoré si čitateľ začne uvedomovať ku koncu knihy. Pavićove texty nás učia, že oveľa dôležitejší ako autor, je ten kto knihu číta. Aj preto sú tieto knihy vzácnym zdrojom nových čitateľských zážitkov.
Poznámka: Recenzia predposlednej Pavićovej knihy "Druhé telo", ktorá hovorí viac o jeho tvorbe, sa nachádza na mojom blogu pod titulom "Svet vnímame aj druhým telom".
