Keď sa po dvoch týždňoch vrátilo, tak som ani netušil, že to autíčko zostane u nás na dvore a ja ho dostanem do správy. Odvtedy sme spolu s autíčkom aj s kamarátom narobili neskutočne veľa kilometrov a pomaličky začali odhaľovať jeho malé aj veľké choroby (ako je korózia, voľne visiace káble od hocičoho a niekedy ani nevieme od čoho, opotrebované brzdy a tak). Od momentu kedy som to autíčko dostal do správy sa môj pohľad na neho diametrálne zmenil.
Od tejto chvíle sme sa začali spoznávať. Našiel som si jednu príručku o tomto mojom miláčikovi, ako sa o neho starať, čo kam dolievať, a všetko aby sa dožil čo najvyššieho veku. Spolu s kámošom ho dávame pomaličky dokopy a pribudlo mi zase niečo na upratovanie, leštenie, tepovanie skrátka maznanie sa, ako my chlapi dokážeme s takýmto "živým tvorom" vystrájať. Teraz je to môj najlepší neživý kamarát. Síce nemám na neho každý deň čas, ale ked si ho urobím, tak si to obaja riadne užijeme. Niekedy ho vytáčam, niekedy na mňa zlostne vrčí, ale najdôležitejšie je to, že sa mu pomaly učím rozumieť. Čo chce, čo potrebuje a ako mu môžem pomôcť, aby sa cítil dobre v mojej prítomnosti.
