Trend je hra, ktorú nás naučili hrať predajcovia. Oni z toho majú zisk, ale čo z toho máme my? Plný byt vecí, ktoré nakupujeme a zahadzujeme, zničené životné prostredie z ktorého vyplýva aj naše chatrné zdravie. A väčšina z nás je aj 16 hodín denne v práci, aby sme udržali krok s trendami. Už nie sme v práci preto, aby sme uživili deti, ale aby sme uživili, trendy-hračkárske a módne koncerny, mobilných operátorov, výrobcov techniky a všetky životne dôležité zbytočnosti. Hračkársky priemysel doslova zneužíva bezbrannosť detí voči reklame. Deti nevnímajú, že reklama je len biznis, oni tej reklame naozaj dôverujú. Veľa rodičov sa obáva, že ak dieťa nebude mať také hračky aké sú práve v móde, tak ho rovesníci odmietnu a z neho vyrastie outsider s obrovskou traumou s detstva. Je to podľa mňa zbytočná obava, lebo my sme so súrodencami zažili takéto detstvo. Neboli financie na to, aby sme mali také hračky a oblečenie ako deti naokolo. Áno, museli sme sa vyrovnať s tým, že niektoré veci jednoducho nikdy nebudeme mať a zažili sme neraz aj výsmech zo strany rovesníkov ale táto skúsenosť mi po duchovnej stránke strašne veľa dala. Človek si uvedomil úplne iné hodnoty a nie je tak fixovaný na hmotné veci. Je to veľmi oslobodzujúci zážitok. A ak by bola šanca prežiť takéto detstvo ešte raz, určite si to zopakujem.
Tak na čo sú nám trendy? Na nič. My ich nepotrebujeme, ale oni potrebujú nás. Teda konkrétne potrebujú naše peniaze. Z ich strany je to taká láska z rozumu. My nemusíme byť otrokmi trendov. Môžeme byť pokojne antitrendoví. Otázka je, či máme na to guráž. Keď chceme byť slobodní, musíme byť neposlušní. Nenosiť uniformu, ktorú nám na toto leto predpísal nejaký návrhár, či dizajnér. Prečo by ste nemohli nosiť sveter po babke, keď sa vám páči? Mimochodom staré veci majú oproti novým veciam niečo navyše. Majú svoj príbeh, majú dušu. Prečo by ste nemohli jazdiť na starom aute, keď ho máte radi? Reklama nám nemusí hovoriť, čo potrebujeme a čo musíme mať aby sme boli spokojní. Niekedy sa stačí trochu stíšiť, upokojiť, pozrieť sa do srdiečka a zistíme, že to čo naozaj potrebujeme nemusíme nikde kupovať.