Dva a polročné dievčatko Vám behom sekundy povyťahuje všetky hrnce v kuchyni, všetky dečky, uteráky, porozhadzuje všade svojich milion hračiek. Človek sa nestíha čudovať. Prvý deň to človek berie ešte ako-tak. Ale keď sa tento kolotoč opakuje denne aj desaťkrát a samozrejme, že jej musíte na obednajší spánok doniesť práve tú jej obľúbenú hračku, ktorú hľadáte po celom dvojposchodovom dome ako taký debil, až kým nesplníte rytierskú úlohu na ktorú Vás Slečna Júlia poslala.
Samozrejme, že obednajší spánok je chvíľka kľudu, kedy treba navariť, upratať, požehliť a porobiť veci, ktoré pre hyperaktivitu dieťaťa mamička nestíha. Ale keď vidíte ráno, ako Vás príde zobudiť, hneď na všetko zabudnete.
Deti dokážu byť niekedy fakt náročný "koníček", hlavne keď je na to človek sám. Veď to mnohé mamy poznáte. Ale nič nie je krajšie ako úsmev toho malého zajačika energizéra.
Nabudúce možno o niečom inom. Teraz to tak vyšlo. Máme doma energizéra.
