Nedávno som písal o tom, ako môže Západ pomôcť poraziť Putina a Rusko. Západ od začiatku plnoformátovej vojny, ktorú Rusko rozpútalo vo februári 2022, pomáhal Ukrajine čo najmenej, zatiaľ čo Putinove vojsko vraždilo civilistov v Buči, Iziume, Mariupoli a páchalo vojnové zločiny.
Ukrajinci povedali, čo potrebujú, ale Západ váhal a premrhal príležitosť, keď ukrajinské vojská hnali Rusov od Charkova. Od pádu komunizmu platilo, že Rusi majú staré zbrane (70 ročné tanky a pod.), ktoré tvoria ich materiálnu vojenskú prevahu, ale potrebujú tvrdú menu, aby ich mohli inovovať a vyrábať modernejšiu techniku. Západ aj na tomto poli zlyhal, stále vo veľkej miere financuje ruskú ekonomiku. V roku 1943 neobchodovala s nacistickým Nemeckom ani Veľká Británia a ani USA (hoci niektoré firmy ako Coca Cola či Ford tam mali stále svoje pobočky). Rusko proti Západu vedie vojnu dvadsať rokov, hoci "len" hybridnú, šíri dezinformácie, občas nejaká sabotáž, podpora extrémistov. A Západ s Ruskom veselo obchoduje. Maximálne ho vyhlási za hrozbu, ale praktické kroky sú nedostatočné.
Miesto lepšej vojenskej podpory a silného ekonomického tlaku (druhotné sankcie) sa Západ priklonil k nápadu kreténa z Bieleho Domu. Senilný a narcistický Donald Trump nie je schopný udržať myšlienku (ako si pekne všimol Ján Markoš), ale veľmi chce Nobelovu cenu (za mier, ale bral by asi aj inú). Pritom od začiatku nepresadzuje mier, ale kapituláciu Ukrajiny a posilnenie Ruska, aby mohlo pokračovať vo svojej vojne, ktorá bude skôr či neskôr (Trump asi dúfa, že až po tom ako dostane tú Nobelovu cenu) vedená proti jeho bývalým satelitom aj napriek tomu, že sú v EÚ a NATO. Putin má vôľu a cieľ, zatiaľ čo Trump chce len tú nobelovku.
Európski lídri prišli za Trumpom a súhlasia s jeho rečami o výmene územia - teda Rusi vrátia maličkú časť územia, ktoré dobyli a Ukrajina im má dať územie, ktoré nedobyli s obrannými líniami, nerastnými surovinami a obyvateľstvom, ktoré bolo roky bezohľadne ostreľované práve Rusmi.
Včera na ČT24 bol pekný rozhovor s Davidom Svobodom, ktorý situáciu jasne pomenoval. Takisto to robí v .týždni Tomáš Zálešák, v Denníku N Timothy Snyder. História nás má poučiť, ale politici sa správajú presne ako Chamberlain a idú mávať zmluvou, ktorá má zabezpečiť mier a pritom by to bola kapitulácia a začiatok ďalšej vojny.
Podstata Aljašky bola v tom, že Trump potreboval zakryť svoju slabosť, keď sa opäť vyhrážal sankciami, ktoré nemal v úmysle realizovať. Táto povaha škôlkara na pieskovisku mu zabraňuje konať rozvážne, takže čokoľvek vypustí zo svojich úst je blábol a samochvála. A hoci by červený koberec a potlesk ako taktika v biznise alebo pred rokom 2008 aj voči Putinovi bola prijateľná (ak by to prinieslo výsledky), dnes to len ukazuje, kto je tu pán a kto je jeho sluha, hoci ho označujú za najmocnejšieho muža sveta.
Trumpovci si nechcú zobrať ponaučenie z dejín, ale pre Európu je to životne dôležité. Rusko neohrozuje USA, Aljašku nechce, ale časť Európy áno. Preto by európski lídri mali podporiť Ukrajinu v jej práve neuznať krádež svojich území, v dodržiavaní medzinárodného práva, stíhaní ruských vojnových zločin(c)ov, v požadovaní, aby Rusko zaplatilo reparácie (aj zo zmrazených aktív) a dlhodobej izolácii tohto režimu, ktorého cieľom je okupácia Európy. Trumpove výmeny území treba odmietnuť, lebo nepovedú ani len k prímeriu (Rusko ho nechce, aj počas "mierových rokovaní" bombarduje civilistov po celej Ukrajine). Ukrajina nesmie byť tlačená do ich prijatí, keď to nechce a keď to znamená, že agresia sa vypláca.
Reči o tom, že netreba zastaviť paľbu, ale treba sa rozprávať o mieri, sú jasne z kremeľských nôt. Nesmieme podľahnúť citovému vydieraniu, že umierajú ľudia, pretože to hovoria práve ich vrahovia a ich spojenci. V skutočnosti Putin zastaviť paľbu nemieni, z požiadaviek neustupuje, takže ten tlak na Ukrajincov je falošný.
Ukrajinci sa len bránia a Západ sa má snažiť, aby tam umieralo viac Rusov a menej Ukrajincov. Rusi pri tých svojich posledných útokoch pošlú sto vojakov a potrebujú, aby sa desať z nich niekam dostalo. Ukrajinci zastavia 90, ale potrebujú ich zastaviť všetkých. Ak to dokážu a zastavia aj tých zostávajúcich desať, tak bude viac mŕtvych, ale väčšia šanca na trvalý mier, ako keď takýmto spôsobom Rusi dobyjú Pokrovsk či Krematorsk. Čím bude Rusko slabšie a menšie, tým menej bude nebezpečné pre svet.
Ďalšie prázdne slová sú o bezpečnostných zárukách. V prvom rade USA nebudú nasadzovať svojich vojakov na fronte na Ukrajine a nepostavia sa proti Rusom za žiadnu cenu. Proti Rusom nebude bojovať ani Nemec, Francúz či Talian. Bránili by sa proti nim zrejme len Estónci, Lotyši, Poliaci a Fíni. Briti, Dáni, Švédi, Nóri či Česi robia veľa pre vyzbrojenie Ukrajincov, ale neverím, že by v prípade umiestnenia v demilitarizovanej zóne aktívne proti Ruským agresorom zasiahli.
Rusi od 20. storočia zmluvy nedodržiavali, Putinov režim ich aj voči Ukrajine porušil tiež. "Business as usual" bola politika Schrödera a Merkel a viedla nielen k zbytočnej výstavbe Nordstream-u, podkopaniu dôvery východného krídla EÚ voči Nemecku a posilneniu ruského vplyvu. Pravdepodobne prispela aj k skokovému nárastu cien plynu a inflácii v roku 2023. Európa tak navyše pomohla vyzbrojiť Rusko a to aj po porušení medzinárodných dohovorov, charty OSN a okupácií cudzích území v rokoch 2008 a 2014. Ak dovolíme Rusom, aby za vyvolanie tejto vojny neboli potrestaní, tak ich to len posilní.
Politika appeasementu viedla v roku 1938 k vojne, pomohla nacistom a tým mala podiel na jej dôsledkoch a miliónoch mŕtvych.
Politika appeasementu v roku 2025 podporí agresora v jeho vojnovom úsilí, posilní nacistov a bude mať podiel na mŕtvych v ďalších vojnách vedených Putinom hneď, ako mu to začne byť vhodné.
