Hoci prehnaná opatrnosť v živote nie je najlepší prístup, v prípade politikov je lepšie nedôverovať a preverovať, ako štyri roky banovať. Špeciálne nedôveryhodní sú v politike právnici.
Logický dôvod, prečo je medzi politikmi a právnikmi veľa klamárov (a asi aj sociopatov) môže byť charakter ich práce.
Politik môže lžou získať voličov, pretože väčšina voličov očakáva sľuby. Politik môže teda nasľubovať aj to, čo vie, že neplánuje splniť. Kým sa pravda dostane k slovu, lož zahltí nielen celý verejný priestor (a hlavne kyberpriestor).
Právnik, špeciálne advokát, nemá za úlohu nájsť pravdu, ale presvedčiť o "pravde" súd. Lož býva často príťažlivejšia ako pravda, pri trestne stíhaných obvinený môže klamať (iba svedok môže byť postihovaný za krivú výpoveď). Je to tak správne, ak by obhajca hľadal pravdu (spravodlivosť), tak by neposkytol svojmu klientovi najlepšiu možnú obhajobu. Spoluprácu advokátov so súdom sme tu mali v 50-tych rokoch, viedla k popravám nevinných ľudí.
Vstup do politiky nie je nikomu zakázaný. Preto do nej vstupujú ľudia s právnickým vzdelaním, z prostredia advokácie, prokuratúry a dokonca aj súdov. Pozrime sa na naše skúsenosti s politikmi po Novembri 1989. Nechcem sa vracať k siedmemu najväčšiemu Slovákovi JUDr. Gustávovi Husákovi, komunistické právo je na iný článok, aj tak tých právnikov v politike je nejako veľa - spomedzi matematikov si spomínam len na Ftáčnika, Mikloška, Palka a Ódóra.
JUDr. Ján Čarnogurský
Ján Čarnogurský bol pred Novembrom 89 prenasledovaný komunistami za činnosť advokáta. To ho priviedlo k disentu a po revolúcii k postom vo federálnej vláde a v roku 1991 k postu predsedu vlády Slovenskej Republiky.
Ján Čarnogurský patrí k tým, ktorí považujú Slovenský Štát za niečo celkom dobré, obhajuje Hlinku ako aj život v tomto satelite nacistického režimu. Ešte horšia je jeho afinita k ruskému imperializmu. Z obhajcu disidentov sa stal obhajca Putina.
Napriek jeho názorom, nepriateľstvu k liberalizmu a láske k ruskému imperializmu, jeho pôsobenie na poste premiéra v 90-tych rokoch nebolo pre Slovensko škodlivé.
JUDr. Milan Čič
Milan Čič bol komunistický minister spravodlivosti a dlhoročný akademik a vysokoškolský pedagóg, odborník na komunistické trestné právo. Politická kariéra je typická pre prevracača kabátov - KSČ od získania titulu 1961 po 1990, potom VPN 1990-1991, HZDS 1991-1993 a na staré kolená to skúšal ešte v ďalšej strane.
Bol prvým predsedom vlády SR po Novembri, potom poslancom federálneho zhromaždenia, podpredsedom federálnej vlády, vytváral našu ústavu (čo je skôr negatívum), bol prvým predsedom ÚS v rokoch 1993-2000.
Patril k tým, ktorí do politiku vniesli kultúru pokrivených paragrafov, kde niečo ako duch ústavy a zákonov nemá miesto, ak sa dá nejaký paragraf vyložiť podľa potreby. Toto potom viedlo k opakovanému porušovaniu ústavy a zákonov jeho spolustranníkmi z HZDS a ďalšími stranami z nedemokratického spektra.
JUDr. Vladimír Mečiar
Vladimír Mečiar bol viacnásobným predsedom vlády. Ako mladý komunista (1962-1970) sa vyjadril proti vstupu ruských vojsk do ČSSR (mal vtedy 27 rokov). Potom bol pravdepodobne agent ŠtB, dal protizákonne (ako inak, s titulom doktora práv) skartovať archívy ŠtB, keď nás nechceli vďaka jeho autokratickej politike na Západe, chystal sa nás dostať na Východ a urobiť z nás druhé Bielorusko (Lukašenko sa dostal k moci v čase, keď sa Mečiar dostal v roku 1994 opäť k moci).
Okrem politického úpadku, a morálneho bahna (odvolávanie Gauliedera, pozri časť o Gašparovičovi) spôsobil aj ekonomický prepad s 16% nezamestnanosťou, 100% úrokovými sadzbami, Slovensko nedokázalo od zahraničných bánk získať úver. Hlavne, že sa "naši ľudia" (vtedy to boli oligarchovia, ktorí dostali od Mečiara bývalý štátny majetok prakticky zadarmo a bez súťaže ako Rezeš a Poór) dostali k spoločnému majetku a ešte to nazval privatizáciou (typické odstraňovanie významu slov).
JUDr. Ladislav Košťa
K menej významným právnikom-politikom v období krátko po revolúcii patril aj Ladislav Košťa. Člen KSČ a VPN, v mladosti sa venoval teoretickému právu, bol za Pražskú Jar, počas normalizácie prišiel o prácu, ÚPN má doklady o jeho evidencii v ŠtB ako agenta.
JUDr. Ivan Gašparovič
Ako pravá ruka Vladimíra Mečiara, bol Ivan Gašparovič pri všetkých jeho svinstvách. Najprv sa tváriac ako nezávislý pronovembrový právnik, tento bývalý člen KSČ stal generálnym prokurátorom ČSFR. V tejto pozícii konal tak, aby to vyhovovalo Mečiarovi a jeho eštebákom - teda nekonal pri vyšetrovaní zmiznutia spisov ŠtB z Tisovej vily (tie zrejme ukradol samotný Mečiar, potom sa s nimi chválil). Niečo ako Kováčik.
Potom vstúpil do HZDS a stal sa predsedom NR SR. Spoluvytváral našu ústavu, ktorú hneď začal porušovať. Predsedal NR SR počas tzv. Noci dlhých nožov v novembri 1994, o 2 roky neskôr odvolal poslanca Gauliedera (hoci podľa ústavy na Slovensku nebol imperatívny mandát a Gaulieder verejne vystúpil, že sa poslaneckého miesta nevzdáva).
Potom pri úpadku HZDS z neho vystúpil a v prezidentských voľbách bol ako menšie zlo (ja som ho nevolil) zvolený za prezidenta SR. Z nepochopiteľných dôvodov ho ľudia zvolili aj proti Ivete Radičovej v roku 2009 (Zlo malo vtedy 55% podporu, v posledných voľbách už len 53%, takže okolo roku 2045 to bude fifty-fifty). Bol neoficiálnym členom SMER-u, hlásil sa k národnému socializmu a porušoval naďalej (ako vždy) ústavu, napríklad nevymenovaním zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša.
Za svoje protiústavné a nezákonné konanie nebol braný na zodpovednosť, odškodnenia platili občania. Ešte doteraz sa tá špina objavuje na verejnosti.
JUDr. Katarína Tóthová
Katarína Tóthová bola ministerkou spravodlivosti za Mečiara. Ak by bola len ministerkou (ako je predchodca alebo nasledovník JUDr. Milan Hanzel z SDĽ, ktorý bol pred politickou činnosťou sudcom a z politiky prešiel v priebehu mesiaca na pozíciu generálneho prokurátora), tak ju ani neuvediem. Z nejakého dôvodu sa za ministrov spravodlivosti menovali vždy ľudia zvnútra, čiže právnici. Rovnakú chybu robíme dodnes a to aj na ministerstve zdravotníctva. Bola vernou členkou HZDS a podieľala sa na všetkých protiprávnych konaniach HZDS.
Doc. JUDr. Ján Cuper, CSc
Docent Cuper bol Mečiarov "právny expert". Bol to ďalší prekrúcač paragrafov. Jeho morálku dokazuje jeho opilecké šoférovanie, počas ktorého (toho, o ktorom sa verejnosť dozvedela) havaroval, ale ako poslanec mal na druhý deň vodičák v ruke. Je príkladom feudálnej mentality prevládajúcej v tejto krajine. Páni hore môžu všetko.
Mgr. Pavol Hrušovský
Bývalý predseda KDH a NR SR Pavol Hrušovský sa líši od ostatných tým, že nemá titul JUDr. Nespomínam si na nič významné v jeho súvislosti.
JUDr. Jozef Moravčík
Jozef Moravčík bol neviditeľný predseda vlády počas 9 mesiacov v roku 1994.
JUDr. Ľudovít Hudek
Ľudovít Hudek sa po mesačnom pôsobení na pozícii generálneho prokurátora stal za Mečiara III ministrom vnútra. Známym sa stal telefonátom s Ivanom Lexom, keď zasahoval do vyšetrovania únosu Michala Kováča ml.
Dušan Macuška
Poslanec za HZDS Dušan Macuška má taktiež právnické vzdelanie. Preto v rozpore s rokovacím poriadkom, vytvoril po voľbách 1994 vyšetrovacie komisie, ktorých účelom bolo odstránenie DÚ z parlamentu a odvolanie prezidenta Michala Kováča.
JUDr. Robert Fico
O Ficovi som už písal až priveľa. Dnes nás aj porušovaním ústavy a zákonov ťahá preč z Európy. Vždy bral dodržiavanie zákonov selektívne - či sa mu to práve hodí alebo nie a žiaľ veľmi často vie tie zákony obchádzať tak, že mu to prejde.
JUDr. Robert Kaliňák
Robert Kaliňák je niečo ako Ficov Gašparovič. S tým, že má vlastnú predstavu o tom, čo sa dá z politiky získať a tá nie je úplne zhodná s Ficovou predstavou autokrata. Politickú moc používa k (materiálnemu) zlepšeniu vlastného života.
Napriek tomu pred niekoľkými rokmi predstieral, že ide informatizovať našu byrokraciu a za miliardu eur spustil projekt ESO. Nikdy neurobil odpočet z projektu, ktorý mal znížiť počet úradníkov o 10%, ale zvýšil o 26%.
Podobne ako jeho súdruh Fico, aj on je majstrom v prekrúcaní paragrafov. Ale má na rováši aj iné veci. Prezlečený za policajta (asi v rozpore so zákonom, ako inak) na tlačovke prezentoval živý spis, pod jeho vedením, polícia stíhala obeť (H. Malinová). Takisto podpora policajtov pri útokoch na Rómov ide na jeho vrub. A nakoniec je tu únos Vietnamca, za ktorý už nemecké súdy odsúdili jeho spolupáchateľov, ale naše súdy našich ľudí chránia (a v tomto prípade aj JUDr. Žilinka).
JUDr. Ivan Šimko
Ivan Šimko sa v 90-tych rokoch pohyboval vo vedení KDH, aby v roku 1998 po náhlej zmene volebného zákona Vladimírom Mečiarom tesne pred voľbami založil stranu SDK a po odchode poslancov do pôvodných strán v roku 2000 ostal pri Dzurindovi v SDKÚ.
Okrem toho, že 6-krát vstupoval do politickej strany, bol človek pre všetko - minister spravodlivosti, vnútra, obrany, nikde nevydržal veľmi dlho. Bol zodpovedný za tvorbu legislatívy, ťažko nájsť nejaké pozitívne výsledky jeho pôsobení na rôznych postoch.
JUDr. Pavol Hamžík
Jedným z mála právnikov v politike, s ktorým sa nespájajú škandály a protiprávne konanie je Pavol Hamžík. Bol však v KSČ z kariérnych dôvodov (pôsobil ako diplomat aj za ČSSR), ministrom zahraničia za HZDS, v ktorom bol členom na prelome rokov 1996 a 1997, potom s komunistom Schusterom zakladal SOP, aby sa tento mohol stať kandidátom Dzurindovej vlády na prezidenta a prezidentom. O politiku sa obtrel tak ako Eduard Kukan - čiže diplomaticky.
JUDr. Štefan Harabin
Slabikujúci večný prezident Ha-Ra-Bin je hanbou súdnictva už niekoľko desaťročí. Ako komunistický sudca ostával na okresnej úrovni, po revolúcii urobil závratnú kariéru na Najvyššom súde. Dostal sa tam v roku 1991, od roku 1998 bol predsedom NS, neskôr ministrom spravodlivosti a opäť predsedom NS SR. Šikanoval sudcov aj ako predseda NS SR a potom ako minister. Nechal si prideliť odmeny od svojej nasledovníčky Viery Petríkovej. Je otvorene proti demokracii a miláčikom nacionálno-socialistickej scény. Schvaľuje Putinovu vojnu na Ukrajine.
JUDr. Viera Petríková
Petríková bola podržtaška, ktorú na pozíciu ministerky spravodlivosti SR počas prvej Ficovej vlády dostal Harabin, aby mu vyplatila odmeny, je ďalším príkladom politika, ktorý sa vie transformovať naspäť na nezávislého sudcu.
JUDr. Maroš Šefčovič
Maroš Šefčovič je oportunistický komunistický karierista. Študoval ekonómiu, ale prešiel do KGB školy, kde študoval komunistickú diplomaciu a odtiaľ má aj titul JUDr. Poslušná figúrka Roberta Fica nie je ničím zaujímavá, len taký Pellegrini je prázdnejší ako on. A v oblasti práva je možno na úrovni kpt. Danka.
Podobne ako mnohí iní v tomto zozname, by mohlo mať skôr titul doktor oportunizmu.
JUDr. Daniel Lipšic, LL.M.
Daniel Lipšic vyštudoval právo na Slovensku, ale pokračoval postgraduálne na Harvarde, odkiaľ má titul Master of Laws. Bol predsedom občiansko-demokratickej mládeže, po vstupe do KDH zastával pozíciu ministra spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde v rokoch 2002-2006.
Tam síce neuspel s očistou justície (to sa asi ozaj nedá), ale presadil viacero zákonov, ktoré mohli viesť k zlepšeniu nášho súdnictva. Zaviedol elektronické registre, súdnych úradníkov, mediáciu.
Proti korupcii (hlavne na súdoch) zaviedol inštitút spolupracujúceho svedka, agenta provokatéra a odbremenil sudcov zavedením špeciálneho súdu.
Zrušil 10 okresných súdov (plán bol viac, ale poslanci "zabojovali" o súdy vo svojich regiónoch), presunul agendu kvôli špecializácii sudcov.
Okrem toho presadil (riadnym legislatívnym procesom) zmeny v trestnom zákone, ktoré prísnejšie trestali recidivistov (zásada tri krát a dosť).
V Radičovej vláde bol ministrom vnútra. Neskôr sa obsahová prázdnota KDH už nedala ukrývať a tak v roku 2012 skúsil založiť novú kresťanskú stranu. Táto samostatne nebola úspešná a po spojení sa s Igorom Matovičom sa stal v roku 2016 opozičným poslancom. Po autonehode, pri ktorej usmrtil chodca a bol podmienečne odsúdený sa stiahol z politiky.
Jeho pôsobenie na špeciálnej prokuratúre sa už netýka témy tohto článku, pretože daná pozícia je nepolitická a naopak si vyžaduje právnické vzdelanie (ktoré má Lipšic nepochybne vynikajúce) ako aj manažérske schopnosti (aj tie preukázal).
Ako politik na pozícii ministra spravodlivosti dokázal nasmerovať naše súdnictvo lepším smerom, čo ale nemohol ovplyvniť je personálne obsadenie našich súdov.
Doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD. J.S.D.
Ďalším generačným súputníkom je Radoslav Procházka. Zameriaval sa skôr na pedagogickú činnosť. Po získaní titulov Mater of Laws a Doctor of Juridical Science na Yale univerzite ešte študoval na Trnavskej univerzite, kde získal ostatné tituly.
Počas Ficovej vlády s Mečiarom a Slotom sa začal angažovať v politike a v roku 2010 sa stal poslancom za KDH a predsedom ústavno-právneho výboru. Ani jemu nevyhovoval vývoj v KDH a tak ho opustil v roku 2013 a hneď sa rozhodol kandidovať za prezidenta.
Kandidatúra, tlačovka, v ktorej nevedel podporiť Kisku a následná nahrávka rozhovoru s Matovičom ukázali, že aj klamári môžu mať superkvalitné vzdelanie. Procházka je dnes synonymom klamára a to napriek tomu, že taký Fico či Kaliňák ho v tomto ľahko porazia.
Napriek nádejam, ktoré ako odborník na ústavné právo vzbudzoval, nepriniesol ako politik nič pozitívne, skôr naopak.
Mgr. Zuzana Čaputová
Prezidentka Zuzana Čaputová vyštudovala právo už po Novembri 1989, občiansky aktívna bola v meste Pezinok, kde pracovala v miestnej samospráve. Tak sa dostala k prípadu Pezinská skládka, ktorý stručne popísal Ondrej Dostál vo svojom blogu. Išlo o to, že krajský úrad, ktorého predsedom bol nominant Smeru Ján Man ml. krátko po nástupe Fica k moci, vydal povolenie na výstavbu skládky v Pezinku firme svojho otca, pričom nedovolil vlastníkom priľahlých pozemkov sa vyjadriť, pretože z pozemku o ploche 130 000 m2 vyčlenili metrový pás po kraji na inú parcelu, takže pozemok, na ktorom chceli vybudovať skládku už nehraničil s cudzími pozemkami. Finta im skoro vyšla (SMER to kryl), ale Zuzana Čaputová sa na súdoch odvolávala, kým Súdny dvor EÚ v roku 2013 nerozhodol, že naše súdy (aj Ústavný Súd !!!) neumožnili občanom uplatniť ich práva. Tento prípad ukazuje, akých máme na Slovensku sudcov (k tomu som sa už viackrát vyjadroval, nemá to asi riešenie, kým nezíska demokratické spektrum ústavnú väčšinu a nepríde na to, ako zastaviť rodinkárstvo a zbaviť sa nehodných sudcov).
Pracovala pre Via Iuris, angažovala sa za zrušenie Mečiarových amnestií.
Potom sa v roku 2019 stala prezidentkou SR. Smeráci nezabudli, ako sa proti nim neznáma právnička postavila v roku 2007. Navyše na rozdiel od nich dôsledne kontrolovala zákony (či skôr legislatívne paškvily z dielne SMER-u), vracala ich do parlamentu a obracala sa na Ústavný Súd. Tak sa stala terčom slovných útokov a nenávisti, ktoré viedli k skutočným hrozbám voči nej a jej rodine, takže opätovne v roku 2024 už nekandidovala.
Zuzana Čaputová nevstupovala do politiky zo zištných dôvodov, až do roku 2017 sa držala mimo politického života. Ale opätovná vláda Fica ju motivovali k vstupu do straníckej politiky. Zakladala PS, z ktorého po prvom kole prezidentských volieb (aj z advokácie) definitívne odišla. Ako prezidentka nenadržiavala PS (ktoré nebolo ani v parlamente), ani demokratickému táboru, ale bola prezidentkou všetkých občanov.
V jej prípade teda právnické vzdelanie viedlo najprv k činom, ktoré si zaslúžia úctu a rešpekt, aby ho potom vedela múdro používať pri ochrane ústavného poriadku (ako vieme aj Fico aj Matovič často porušovali zákony a ústavu).
JUDr. Lucia Žitňanská
Lucia Žitňanská bola nádejnou političkou a krátko aj ministerkou spravodlivosti na konci druhej Dzurindovej vlády, keď vládu položilo KDH. Potom bola ministerkou spravodlivosti za vlády Ivety Radičovej, v ktorej si na nič výrazné z jej strany nespomínam. Bola však aj ministerkou spravodlivosti za tretej vlády JUDr. Fica. Tam síce zabránila nástupu Moniky Jankovskej, podozrivej z trestnej činnosti (samozrejme z pozície nezávislého SMERofilného sudcu). Okrem toho má skôr negatívne výsledky, zhoršenie výkonnosti súdnictva, zásahy do nezávislosti súdnictva (hoci môj názor je, že slovenské súdnictvo je ako SIS, treba ho vybudovať nanovo).
Mgr. Mária Kolíková
Štátnou tajomníčkou v tretej Ficovej vláde bola Mária Kolíková. Neskôr sa stala ministerkou spravodlivosti za SaS a pokúsila sa presadiť veľmi miernu reformu. Po jej torpédovaní zo strany SMER-odina nakoniec neuspela. Na druhej strane v zásadných veciach dnes obhajuje právo a ústavu, v parlamente pôsobí ako jedna z mála odborníkov v oblasti legislatívy.
Ústavný súd navolil (s výnimkou jedného sudcu) JUDr. Róbert Fico a prezidenti mali len voľbu medzi kandidátmi zvolenými SMER-om, možnosti brániť právo, ústavné zriadenie, slobody sú veľmi obmedzené a práca poslancov opozície za Ficových vlád frustrujúca. Napriek tomu, že sa dnešná opozícia nevie na mnohých veciach zhodnúť, v oblasti spravodlivosti bude práve Mária Kolíková dôležitým elementom a snáď už pochopila, že reformy musia byť lepšie pripravené a hlbšie (Dánsko má 450 sudcov, Slovensko 1500) a určite sa musí zmeniť prokuratúra.
JUDr. Viliam Karas
Viliam Karas si svoje hodnotenie píše teraz. Pôsobí ako Ficov agent v KDH.
JUDr. Boris Susko, PhD.
Boris Susko je človek zo Sládkovičova (je tam "univerzita"), ktorý slúži Ficovi ako minister spravodlivosti a podieľa sa na únose štátu. Na rozdiel od iných posluhovačov, tento si dovolí porušiť delenie moci na zákonodárnú, výkonnú a súdnu. Odsúdeného kriminálnika, bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, prepustil z väzenia, a pretože naše súdy sú extrémne liknavé a pomalé, tak zrejme sa tento zločinec do väzenia už nevráti. Keďže politicky nemá význam, netreba o ňom viac hovoriť, rovnakú robotu by na jeho mieste urobil aj iný radový člen SMER-u.
Mgr. Ondrej Dostál
Ondrej Dostál je dlhodobo najlepší slovenský poslanec. Vyštudoval sociológiu, ale počas politickej kariéry (predseda OKS a počas vlád JUDr. Fica opozičný poslanec) vyštudoval právo. Aktívne kontroluje vládu a legislatívny proces, upozorňuje na diletantstvo SMERáckych právnických špičiek a to buď prostredníctvom podaní na ÚS, alebo neprijatých pozmeňovacích návrhov.
Záver
Väčšina spomínaných právnikov Slovensku škodila, niektorí sa snažia o demontáž právneho štátu. Mnohí boli ministrami spravodlivosti, hoci nevidím žiaden dôvod, aby niekto zvnútra slovenského práva mal manažovať toto ministerstvo. Keď sa tak stane, väčšinou to nie je v prospech občana, ale v (ne-)prospech konkrétnych ľudí, s ktorými má daný minister vzťahy z minulosti.
Ani úroveň našich vysokých škôl (dekan Burda ocenil komunistického papaláša Colotku, označil špeciálnu prokuratúru za kriminogénny - teda vytvárajúci zločin - faktor, obhajuje Ruskú agresiu na Ukrajinu) nedáva nádej, že naši budúci právnici budú slušní a vzdelaní ľudia.
Niektoré politické strany mali vo vedení veľa právnikov. Boli to tí najhorší ľudia na pozíciách predsedov vlády, parlamentu, prezidentov. Táto koncentrácia právnikov bola najvyššia v HZDS a SMER-e. Korelácia nie je kauzalita, ale právnici v politike na Slovensku takmer vždy škodia. Ich odborná úloha v podobe pracovníkov ministerstva spravodlivosti a neziskových organizácií (ako Via Iuris) je nezastupiteľná, ale sú ako oheň - dobrý sluha a zlý pán.
Pre to, aby som volil právnika musím mať veľmi dobrý dôvod a musím sa presvedčiť, že právo vyštudoval pre nejaké vznešené účely ako je presadzovanie spravodlivosti alebo ochrana proti bezpráviu.
Odporúčam tak byť obozretný, keď sa nejaký právnik dostane na čelo politickej strany alebo sa nachádza vysoko v kandidátskej listine pred voľbami. Jednoduchý a účinný princíp je nevoliť strany plné právnikov alebo vedené právnikmi.
