Jednou takouto témou je inflačná špirála.
Cynik by povedal, že majúc psychicky narušeného predsedu najsilnejšej politickej strany Igora Matoviča, ktorý hádže po Slovensku atómové bomby, sme Česko v roztáčaní inflačnej špirály tentokrát predbehli. Je tu ale ešte jeden aspekt, ktorý sa už v Česku intenzívne preberá a ktorý sa ešte u nás nevytiahol. Ide o dorovnávanie (indexáciu) platov hlavne vo verejnej správe.
V utorňajšej relácii Události, Komentáře na ČT24 mali lepších hostí ako o deň neskôr, keď som slizkého odborárskeho šéfa a kandidáta na prezidenta Josefa Středulu počúvať nemohol. Jedným z hostí bola bývalá zástupkyňa ČR pri svetovej banke Jana Matesová, ktorá (v čase od 13:15) spomínala ponaučenia zo stagflácie na Západe v 70 rokoch 20. storočia a tie sú celkom zaujímavé:
vláda a centrálna banka musí šliapnuť na brzdu
nezávislosť centrálnej banky
vláda nesmie indexovať mzdy (začína to verejnou správou)
udržať ceny energií pod kontrolou
K prvému bodu - znamená to zvýšenie úrokovej sadzby (Česi môžu, my nie) a nezvyšovanie výdavkov vlády.
Druhý bod je o tom, aby CB nebola príliš "sociálna" a starala sa iba o menu - v našom prípade nastáva problém, keď ECB ide riešiť zelenú ekonomiku.
Štvrtý bod je otázny. Nie som ekonóm, len nemám rád zásahy vlád do ekonomiky, ale akoby sa v ňom naznačuje, že by štát mal znížiť spotrebné dane/DPH na energie.
Pre našu tému je podstatný tretí bod. Vláda nesmie zvyšovať mzdy svojim zamestnancom (resp. nepriamo vo verejnej správe), pretože to logicky inflačnú špirálu roztáča.
Hneď na druhý deň som (v Česku) zachytil správu o odboroch verejnej správy, ktoré požadujú navýšenie platov o 8 až 15% a tak vstúpili do štrajkovej pohotovosti.
A to je presne to, čo nás o chvíľu (možno už nasledujúci týždeň) čaká. Správny odborár sa v politike vyzná. Keď je pri moci populistický zlodej, ktorý rozkradne a unesie štát, tak je ticho (možno berie "dorovnanie" k platom od smeru-spriatelenej SBS). A keď sa SMER-y dočasne ocitnú v opozícii (hoci tretí SMER-odina je vo vláde), pomôže s referendom za skrátenie volebného obdobia. Rovnako sa správali za celú históriu po roku 1989 - boli za Mečiara a proti Dzurindovi.
Takže očakávam, že aktuálny problém platov učiteľov prerastie do väčšieho problému pod taktovkou dobre naSMERovaných odborov. A hoci aj Slovensko sa po skončení pandémie ekonomicky zobúdza, škandalózny deficit je problém pre všetkých ekonómov, ale nie pre opozíciu (vrátane odborov) a ministra financií.
Slovensko má priveľkú verejnú správu a hoci aj Česko so svojou trojpercentnou nezamestnanosťou si nedovolí oficiálne tvrdiť, že prepustiť pár desiatok tisíc štátnych zamestnancov nie je žiaden problém (pričom Česko brzdí problém vôbec zohnať zamestnancov), práve zmenšenie verejnej správy je jediný spôsob, ako možno pomôcť životnej úrovni zamestnancov verejnej správy (aj mnohým z tých, ktorí odídu do súkromného sektora).
Problémom je asi aj idea o štáte, ktorý sa o nás má postarať a ktorej verí príliš veľa voličov, takže je veľmi zložité, aby politik nesúhlasil s novými a novými výdavkami štátu. Ale ukazuje sa, že čím viac má toho štát na starosti, tým je to nielen drahšie, ale aj neefektívnejšie a pritom tú vec, ktorú nemôže robiť súkromný sektor - t.j. bezpečnosť krajiny - sme (celý Západ s malou výnimkou Pobaltia a Poľska) po okupácii Krymu od roku 2014 zanedbali
Avšak samotná idea, že máme nárok na rast reálnej mzdy a na to, aby sa o to štát postaral je nezmysel, ktorý pri dôslednej realizácii vedie spoľahlivo k bohatstvu krajín ako je Kuba či KĽDR. Je paradoxné, že hoci my sme to tu 40 rokov zažívali a oproti Rakúsku sme klesali tempom 5% ročne, ideme to skúšať znova.
Čo takto pozrieť sa realite do očí a priznať si, že inflácia je niečo ako zlá úroda. Niektoré roky sa urodí veľa, iné málo. My sme ťažili z reálne klesajúcich cien plynu a ropy za posledných 30 rokov a teraz sme v šoku, keď ceny stúpnu. Nikto nepotreboval investovať do efektívnosti, keď bol plyn lacný. Dnes to nejaký čas potrvá a tieto investície (na rozdiel od "investícií" do platov verejných zamestnancov) neskôr prinesú zisk v podobe stabilnejších cien energií a/alebo nižšej energetickej závislosti.
Slovensko potrebuje znížiť počet štátnych a verejných zamestnancov v každom zo svojich sektorov.
Najjednoduchšie by to mohlo byť pri polícii - máme 23 000 policajtov, 10 000 z nich treba vyhodiť a to podľa toho, ako pomáhali organizovanému zločinu za minulého smeráckeho režimu a podľa miery neschopnosti. Potom časť z policajtov preradiť na úradnícke pozície bez nároku na výsluhový dôchodok, pretože robia na úradoch (ktoré nefungujú, inak by ľudia nečakali hodiny na pas). Ale toto riešenie si vyžaduje preskúmanie činnosti kolegov, čo pri inšpekcii pracujúcej pre Fica nemôže fungovať. Pri znížení počtu policajtov si viem predstaviť, že sa zvýši plat tým ostávajúcim, celkovo by to ale malo ušetriť desiatky miliónov € ročne, ako som o tom písal pred dvomi rokmi tu.
Sudcovia a prokurátori majú vysoké platy (aj nástupné) v porovnaní s priemernou mzdou a to tak, že väčšina krajín západne od nás ich má hlavne pri nástupe nižšie. Písal som o tom napríklad aj tu - skutočná reforma so znížením počtu sudcov a prokurátorov by priniesla úsporu na úrovni 100 miliónov € ročne. V každom prípade štrajk sudcov a prokurátorov neočakávam, len odpor proti akýmkoľvek náznakom zmien, ktoré už aj tak neprídu.
Chybné motivácie sú aj pri školstve. Centrálne riadenie je aj tu menej efektívne ako súkromné, takže učitelia v súkromných a cirkevných školách (ZŠ, SŠ) si asi platy nejako dohodnú - ich štrajk je ich problém. Máme ale príliš veľa učiteľov a príliš veľa škôl, ktoré sú štátne (hoci "zriaďovateľom" je formálne VÚC alebo obec o výške platu rozhoduje štát). Úspory vnútri systému by sa mohli preniesť do vyšších platov, ale tak ako pri zdravotníctve, aj tu je problém s deravým vedrom. Na rozdiel od zdravotníctva, sú tu straty menšie, ale aj tak by bolo lepšie zreformovať školy tak, aby neboli štátne, ale skutočne najviac obecné či krajské a potom by otázku platov štát neriešil. Zvýšenie normatívu je rozumný ale proinflačný krok. Zrušenie uhlím vykurovaných škôl pre 20 žiakov a presúvanie žiakov do školy v meste (elektro)busom by ušetrilo peniaze, ktoré by tak mohli ísť na vyšší normatív a zároveň by to bolo v duchu klimatických cieľov, ku ktorým sa aj Slovensko zaviazalo.
Štátne zdravotníctvo sú plesnivé nemocnice a vyššie riziko ochorenia v nemocnici ako mimo. Problém nie je väčšinou v jednotlivcoch ale opäť v motivácii a preto súkromné ambulancie a nemocnice fungujú lepšie. Aké platy v nich dostávajú ma ako daňového poplatníka nezaujíma. Viac ma zaujíma ako poistenca neštátnej poisťovne, prečo musím dotovať tú štátnu znova a znova z mojich daní. Nie je to nerovná súťaž - základ dohôd o európskej integrácii?
Každý by asi našiel úrad, ktorý nefunguje ako má, ale môžete si byť istí, že tí úradníci, ktorí nevedia za tri mesiace zaniesť do katastra vašu zmluvu (je to operácia na 30 minút - aspoň vojenský kataster tak fungoval, keď som sa podieľal na jeho vývoji pred 20 rokmi), budú prví demonštrovať pred úradom vlády za zvýšenie ich miezd. Stále neviem o tom, že by existoval verejný register úradníckych miest, takže neviem, či máme 200 000 úradníkov alebo viac. V každom prípade treba reformy a určiť to, čo občan potrebuje (nie čo štátne úrady medzi sebou potrebujú) a tomu prispôsobiť úrady a počty úradníkov. Dovtedy vláda nesmie zvyšovať platy úradníkom, lebo to povedie k ďalšej inflácii.
Samosprávy majú problém v rozdrobenosti, avšak reformu ako urobili v Dánsku treba pripravovať pár rokov a potom ju zrealizovať aj za cenu straty popularity. To populistickí politici neurobia a iných si nevolíme. Ak nemáte ešte depresiu, pozrite si túto diskusiu .týždňa.
Slovensko má druhé najneudržateľnejšie financie - RRZ zmenila dáta aj spätne, takže z najmenej udržateľných financií v 8/2021 v EÚ, sme sa trošku zlepšili. Máme rýchlo rastúci a dnes už aj vysoký štátny dlh, a preto si nemôžeme dovoliť roztáčať inflačnú špirálu a nesmieme zvyšovať mzdy vo verejnom sektore. Na zníženie deficitu (relatívneho) je pri rastúcom výbere daní a tým aj HDP potrebné nezvyšovať ani dôchodky, ale to je iná téma, ktorej som sa venoval už dosť.
Slovensko sa stalo súčasťou eurozóny, pretože sme chceli byť lepší ako naši susedia. Dnes sa zdá, že to až také výhodné nie je. Ako správne poznamenávajú na echo.cz eurozóna nie je elitný klub - sú tam Slovensko, Litva, Cyprus, Grécko, bude tam Bulharsko. Mimo eura sú Nórsko, Dánsko či Švédsko. Jediná výhoda je v tom, že naša centrálna banka na čele s Kažimirom by možno infláciu zvládala horšie aj ako ECB aj ako ČNB. Preto sú možnosti ako riešiť monetárny problém poklesu hodnoty papierikov ECB obmedzené a o to viac ich musí vláda zodpovedne využiť. Rozhodne medzi ne nepatrí to, čo asi urobí náš minister financií - protest s odborármi za zvyšovanie platov.
