Už veľmi dávno (4.11.2020), krátko po začiatku pandémie covid-19, som vo svojom článku Covid a švédska cesta poukázal na to, že rozhodnutie Švédska nezavádzať žiadne lockdowny, nakoniec môže byť úspešnejšou stratégiou ako opačný prístup.
Daniel Hannan vo svojom staršom článku tvrdí, že lockdowny boli smrteľnejšie ako choroba. Je to odvážne tvrdenie, ktoré sa nedá podporiť experimentom. Nemali sme k dispozícii dve skupiny ľudí, z ktorých by sme jednu zavreli do lockdownu a druhú nie. Hanan porovnáva Anglicko (teda 90% Spojeného Kráľovstva) a Švédsko. A naozaj, Švédsko malo v období marec 2020 až jún 2022 podľa OECD nadmerné úmrtia 696 na milión obyvteľov a UK až 2356.
Vyvodiť z toho, že 1660 nadmerných úmrtí na milión obyvateľov nemá na svedomí covid, ale lockdowny je odvážne, ale nezohľadňuje rozdiely medzi týmito krajinami v sociálnych zvyklostiach a iných faktoroch ovplyvňujúcich šírenie covid-19 (hlavne išlo o to, že lockdown znižoval výšku krivky, ktorá asi v krajine ako Anglicko s vyššou hustotou obyvateľstva aj pri ignorovaní švédskeho vidieku a hlavne s vyššou cezhraničnou interakciou, bola prirodzene vyššia).
Z tých istých dát OECD som sa pozrel na nás aj susedov.
V prvom rade , v publikácii síce uvádzajú aj nadmernú úmrtnosť, ale graf je zotriedý podľa COVID úmrtí, čo je nesystematické - každá krajina mala iné kritériá pre zaradenie úmrtia do tejto kategórie.
Keď si teda zoberieme iba nadmerné úmrtia, tak pre vybrané krajiny to za obdobie marec 2020 až jún 2022 vyzerá takto:
Jednoznačne z neho vyplýva, že aj pri porovnaní Švédsko-Dánsko vyznieva lepšie prístup, v ktorom sa neuplatňovali lockdowny než prístup, ktorý obsahoval lockdowny. Dôležitým dôvodom, prečo sú krajiny V4 na chvoste (za nami je Bulharsko) je nielen vysoká dôvera v hoaxy a minimálna dôvera v odbornosť a vládu (ďakujeme Igorovi), ale aj úroveň zdravotníctva. A hoci vakcinácia nemala taký zázračný účinok (hlavne na mutácie vzniknuvšie po britskom variante), vyššia zaočkovanosť znižovala nadúmrtnosť. Pozrite si mapu (napríklad tu). Čím menej zaočkovaných - Bulharsko, Rumusko, Slovensko, Poľsko - tým vyššia celková nadúmrtnosť (Rumunsko 6160 a Bulharsko 9303 sa do grafu nezmestili).
Z toho, že Švédi to zvládli (po Nóroch) najlepšie nevyplýva ponaučenie, že treba vypiť veľa vodky, ani ponaučenie, že nebolo potrebné príjmať žiadne opatrenia. Ako si ale všíma Daniel Hannan, dôvody pre opatrenia neboli v Anglicku odborné - nechceli zjemniť opatrenia, aby nevyzerali, že sa mýlili, nechceli vyzerať mäkší ako Škóti a pod. U nás sa nedozvieme, ako Igor Matovič príjmal odborné opatrenia, avšak nedôvera, ktorú vlády zasiali aj týmto správaním sa prejavuje podobne ako ignorované dôsledky sociálnej deprivácie detí - s odstupom času, keď už na pandémiu nik nepomyslí zrazu zisťujeme, že ľudia si neveria.
Ďalšími faktormi okrem samotných úmrtí sú následky na spoločnosť. Hlavne opatrenia smerujúce k izolácii detí, ktoré boli absolútne najdodolnejšie voči následkom covidu, majú snáď v každej krajine horšie dôsledky, ako keby sa voči deťom nerobili žiadne opatrenia. Denník The Telegraph sa vo svojom článku odvolávajúc sa na štúdiu v Spojenom Kráľovstve tvrdí, že lockdowny emočne poškodili takmer polovicu detí.
Ďalšími dôsledkami lockdownov boli v UK napríklad oslabenie občianskych slobôd (BLM mohli porušovať opatrenia, pretože počas pochodu za Floyda sa covid nešíril, ale Boris Johnson mal kvôli porušeniu opatrení dať výpovede všetkým štátnym zamestnancom, ktorí mu k narodeninám pripravili zákusok a kúpili pivo). Oslabenie tradičných strán, nárast extrému využívajúceho zvýšenú úzkosť a strach ľudí, ako aj fiškálna nezodpovednosť však asi priamo nesúvisia s tým, či sa uplatnil lockdown, alebo by sa stretávanie ľudí len neodporúčalo. Neviem, či to vo Švédsku v tomto smere dopadlo o toľko lepšie ako v UK alebo u nás.
Škoda, že naša spoločnosť nie je také vyspelá ako švédska, kde im stačilo odporúčanie držať sa zdravého rozumu a kde ľuďom dôverovali. Ale to je ako otázka či bolo skôr vajce alebo sliepka - Slovensko nemalo veľa šancí výjsť z koronakrízy úspešne a vyšlo horšie ako bolo nutné. Švédsko tú šancu malo, využilo ju, ekonomicky nestratilo, nezvýšilo závislosť na štáte ani nedôveru v inštitúcie a aj tak si zlízne takmer všetky krízy EÚ (aj tú, ktorú spôsobila ECB).
