Jedinec a spoločnosť
Pozerať sa na spoločnosť len ako na množinu jedincov je nesprávne, ale faktom ostáva, že spoločnosť je tvorená jedincami. Tí sú rôzni: hlúpi aj inteligentní, láskaví aj plní nenávisti. Práve od toho, akí sú jedinci spoločnosti záleží ako bude vyzerať krajina, pričom forma a obsah zriadenia je toho dôsledkom a nedá sa presadiť zvonka.
Indikátory ako inteligencia (dá sa dobre merať, ale bližšie ju popisuje skôr Paretovo rozdelenie ako Gaussovo), otvorenosť/xenofóbia, štedrosť/závisť, empatia/egoizmus a podobne jednotlivcov ovplyvnia celkový stav spoločnosti. Pokiaľ sú Slováci xenofóbni a závistliví, tak aj spoločnosť bude mať problém udržať úspešných a otvorených ľudí.
Meranie jednotlivých indikátorov sa dá urobiť po jednotlivcoch, ale je to ekonomicky neudržateľné, takže sociológovia používajú prieskumy. V nich respondenti môžu klamať a v určitých otázkach naozaj v štatisitcky významnej miere klamú, takže prieskumy musia byť také, aby nekonzistentné odpovede identifikovali.
Slováci nikomu neveria
Jeden takýto prieskum ukazuje, že tri štvrtiny Slovákov tvrdia, že sa nedá dôverovať väčšine ľudí (pripomínam, že Smer volilo len asi 13% ľudí na Slovensku, čo je ďaleko od toho, aby sme si mysleli, že väčšine ľudí sa nedá dôverovať, navyše dôvod voľby Smeru nemusí byť charakter voliča).
Xenofóbia je biologicky odôvodnená (vrodená avšak s vývinom človeka sa mení a od predškolského veku by mala klesať), ale je ovplyvnená kultúrne a teda aj jej prejavy sú eliminovateľné kultúrne. Znamená to, že podchytením malých detí a ich ideologizáciou je možné vychovať xenofóbnejších dospelých a naopak (na výmene študentov v EÚ je dobré to, že hoci máme veľký podiel hlúpych vysokoškolákov, ktorí inteligentnejší vďaka VŠ nebudú, aspoň je tu ale možnosť, že budú menej xenofóbni).
V živote nás ovplyvňujú dva druhy faktorov - chaos (reprezentuje neznáme, cudzie, ale potenciálne výhodné) a poriadok (reprezentuje bezpečné a známe, ale bez možnosti zlepšenia). Prílišné lipnutie na bezpečí (konzervativizmus) nás oberá o možnosť objaviť niečo užitočné, naopak prílišná snaha meniť veci viedla k hrôzam komunizmu či nacizmu.
Demokracia je dohoda (na rozdiel od diktatúr) navzájom si cudzích ľudí, čiže predpokladá určitú fundamentálnu dôveru v rámci spoločnosti. Keď si ľudia nedôverujú, demokracia nemôže fungovať. Pritom liberálna demokracia má výhody aj pre tých ľudí, ktorí sú menej otvorení, dáva im možnosti a pritom ich k ničomu nenúti. Keď sa nechcú zúčastňovať politického života, môžu ťažiť aspoň z toho, že im zaručuje právny štát vrátane mnohých slobôd.
Pretože liberálna demokracia je lepšie zriadenie ako ostatné, je aj pre Slovensko (ktoré predsa len mentálne patrí na Západ) lepšie si toto zriadenie udržať. Na to je potrebné, aby ľudia mali dôveru v inštitúcie štátu, ktoré tu demokraciu udržujú.
Na druhej strane by inštitúcie štátu mali robiť také kroky, aby si dôveru získali. Napríklad predkladať zmeny zákonov dôveryhodným spôsobom.
Dôveryhodnosť vlády
Ak má politická strana predstavu o určitej reforme, má ju prezentovať pred voľbami a uviesť ju do volebného programu (aspoň rámcovo). Následne, ak dostane od voličov dôveru a možnosť spravovať veci verejné a slúžiť občanom z pozície vlády, dôveru v štát udrží tým, že svoju reformu bude realizovať štandardným legislatívnym postupom. To znamená, že sa k nej budú vyjadrovať platení (z daní všetkých) odborníci na ministerstvách, odborná a laická verejnosť a že pripomienky budú zodpovedané. Aj akceptácia aj odmietnutie pripomienok musí byť argumentačne podložené a celé zdôvodnenie pre reformu musí byť logicky konzistentné.
To znamená: povedať, čo je problém, ako ho reforma rieši, aké sú iné možnosti riešenia tohto problému a aj čo nás bude stáť jeho neriešenie a nakoniec prečo je práve to riešenie lepšie ako iné riešenia alebo neriešenie problému.
Pri mnohých zmenách navrhovaných minulými vládami Matoviča a jeho podržtašky Hegera, ako aj pri vládach Fica a jeho podržtašky Pellegriniho sa to ignorovalo. Toto znižuje dôveru občanov vo vládu a keďže tak konali vlády s účasťou takmer celého politického spektra, dopad to má na takmer všetkých voličov. Každý môže o nejakej nedávnej vláde povedať, že ignorovala odbornosť a presadzovala svoj názor z pozície víťaz môže všetko.
Hulvátsky spôsob pretláčania reformy justície zo strany Smeru, Hlasu a SNS však ďaleko prekonáva nedodržiavanie pravidiel a postupov zo strany OĽANO Igora Matoviča počas pandémie covidu. Už vtedy mi veľa (tu alebo tu) vecí vadilo a rovnako aj mnohým štandardným médiám (.týždeň, Denník N, SME), ktoré upozorňovali na nekompetentné a hlavne nedostatočne odôvodnené zmeny.
Rozdelená spoločnosť
Rozdelená spoločnosť je po covide aj v iných krajinách: Česko, Poľsko, Holandsko, Francúzsko či USA. Veľký podiel na poklese dôvery v inštitúcie štátu mali okrem neférového riešenia bankovej a gréckej krízy práve opatrenia z čias pandémie. Okrem Švédska šli všetky išli cestou totalitnej Číny a uzatvárali štát lockdownami a opatreniami, ktoré najneskôr v zime 2020/2021 nemohli fungovať na túto pandémiu, hoci v nedávnej minulosti úspešne eliminovali lokálne epidemické šírenie podobných ochorení ako SARS či MERS.
Avšak napriek výhradám voči príkazom nosiť rúška na bicykli a zákazom prekročiť v bratislavskom lesoparku pod Javorníkom hranicu okresu Pezinok, tu existuje poľahčujúca okolnosť a tou je, že ľudstvo ako také nemalo skúsenosť s pandémiou, len s menšími lokálnymi epidémiami. Iste, za dátové peklo môže Mikas a Matovič, ale bol to Ficov človek Kajetán Kičura, ktorý rozkradol rezervy (a ktorého Fico svojim promafiánskym balíčkom dostane z basy).
V prípade aktuálnych reforiem zo strany Smeru žiadna poľahčujúca okolnosť nie je (priťažujúce sú, že reformu písalí obvinení sudcovia a obhajcovia). Smer v ľuďoch využíva ich negatívne emócie ako strach, hnev a robili to aj v čase, keď to ľudí stálo život (na pochopenie prečo očkovanie proti covidu skutočne zachraňovalo život je potrebné mať určité znalosti štatistiky, pretože účinok vakcín nikdy nie je ako gravitačný zákon - univerzálny a experimentálne ľahko potvrditeľný). Keď im nezáležalo na životoch vlastných voličov, nebude im záležať na právnom štáte, dokonca ani eurofondoch, ak by malo existovať riziko, že budú čeliť dokazovaniu viny pred súdom.
Smer bičoval nenávisť aj lžami o amerických agentoch (ak sú v politike nejakí agenti, sú to tak ako bol prokurátor Vaš v 40-tych rokoch agenti ruskí, viď konkrétne kroky mnohých členov a nominantov súčasnej vlády) alebo slovnými útokmi na ukrajinských utečencov (na rozdiel od ekonomických migrantov, ktorých sem pred voľbami pustil Ficov kamarát Orbán, utečenci utekajú odniekadiaľ - napríklad z územia, ktoré napadlo imperialistické Rusko - a ekonomickí migranti utekajú niekam - napríklad do Veľkej Británie alebo Nemecka). Fico a jeho nohsledi žijú z nenávisti, závisti a zloby, ktoré logicky (pretože im rastie popularita) používajú a šíria.
Tí, ktorí šíria nenávisť, závisť, nedôveru a iné negatívne vzťahové vlastnosti však znižujú súdržnosť spoločnosti. Nesúdržná spoločnosť je potom ľahkým terčom vonkajších ako aj vnútorných útokov, čo môže viesť k občianskej vojne (ako v Španielsku 1936) alebo režimu, ktorý bude horší ako liberálna demokracia - u nás 1939 a 1948. Porovnanie "ad Hitlerum" bývalo väčšinou argumentačným faulom, ale dnešný svet má viacero ľudí, ktorí ako keby boli inšpirovaní Hitlerom a Stalinom a ich získaním a upevňovaním moci.
Pri podpore politikov a politických zoskupení treba mať na pamäti ich praktické kroky. Pokiaľ konajú tak, že znižujú dôveru spoločnosti v inštitúcie štátu, šíria nenávisť a zlo, čím znižujú dôveru ľudí navzájom, tak ich treba ihneď vylúčiť z uvažovania o podpore. Niektorí moji príbuzní reagujú zaslepene pozitívne na prívlastok národný. Preto má u nich úspech SNS s jej komickým retardovaným predsedom, preto veria v sprisahanie USA, či Židov proti Slovákom (naratív Fica a Pellegriniho) a tak nevidia, čo títo ľudia robia so spoločnosťou. Možno ich preberie osobná skúsenosť so zvýšenou kriminalitou, možno pokles životnej úrovne, žiaľ k tomu podstatnému sa asi nedostanú a iba presedlajú na nových Mečiarov.
Súdna reforma podľa Fica
Ficova drzosť navrhnúť skrátenie premlčacej lehoty pre pedofilov a znásilňovačov mohla, ak by prešiel zákon v tomto znení, pomôcť na jednej strane Jánovi Richterovi, na druhej strane by potom mohli hrdinsky túto lehotu zvýšiť a v aktuálnej situácii slúži na očiernenie a nátlak na prezidentku. Tá opäť nekoná racionálne, zákon mala podpísať do 10 minút potom ako ho dostala, veď tieto 2 dni sa na ňom nič nezmení. Ostáva dúfať, že podnet na ÚS nebude koncipovať pár týždňov.
Celeé to len dokazuje, ako JUDr. Fico (a s ním aj celá tá jeho banda právnikov) a Smer pohŕda právnym štátom a žije v predstave "Štát som ja". Bez ohľadu na politické preferencie, toto je už úplne mimo, vláda ide proti všetkým okrem svojich ľudí. A pretože obsahovo to nevie obhájiť, používa hrubú silu a medzery v zákonoch. Oni sa nepovažujú za bežných ľudí, pre ktorých majú platiť zákony a spoločenské normy a aj táto nerovnosť pred zákonom rozdeľuje spoločnosť.
