Jedným z problémov je v sumáre narastajúca závislosť (adikcia) ľudí. Nielen tie klasické látkové závislosti (celosvetovo nikotín klesá, alkohol a drogy rastú), ale aj nové a tradičné avšak už ľahšie dostupné behaviorálne závislosti sú na vzostupe. Stačí si dohľadať nejaké dáta: drogová závislosť celosvetovo rastie z 0,38% v roku 2005 a 2013 na 0,5% v roku 2021 (podelené počtom obyvateľov planéty), v USA hovoria o epidémii. Nové behaviorálne závislosti ako závislosť od smartfónov stúpla z 0% v roku 1990 na 30%, závislosť na sociálnych médiách z 0% v roku 2005 na 15%.
Závislosť, o ktorej tu budem hovoriť je teda adikcia a nie dependencia, hoci práve tejto - hlavne vo forme neustáleho rozširovania skupiny ľudí závisiacej (dependujúcej) od štátu - som sa venoval dosť často.
Terminológia
Závislosť sa delí na látkovú a nelátkovú. Z hľadiska spoločenskej škodlivosti sú medzi nimi iné rozdiely ako z hľadiska liečby. Existujú totiž málo škodlivé látkové závislosti ako aj veľmi škodlivé nelátkové závislosti. V tomto článku sa nemienim venovať odborným, ale spoločenským a politickým témam súvisiacim s tým, ako naša spoločnosť pristupuje k závislostiam a aké politiky používame my a vyspelé štáty na to, aby ľudia nepodliehali závislostiam a aby sa z nich dostali.
Pre odborné zhrnutie okrem Wikipédie si môžete pozrieť aj pekný prehľad na ÚVZ.
Závislosti spôsobujú stále menšie uspokojenie (nižšiu odmenu) za rovnaké vstupy, takže závislí ľudia upadajú do začarovaného kruhu. Mnohé nelátkové závislosti vznikajú veľmi ľahko preto, že náš mozog nie je adaptovaný na široké množstvo potenciálnych odmien. S tým súvisia aj depresie. Takže ak je niekto závislý hráč, rovnaké množstvo hrania alebo rovnaká hra ho uspokojuje čím ďalej menej. Keď je niekto gambler, z logiky hazardných hier bude v súčte prehrávať a len jedinci so silnou vôľou a agenti 007 vedia mať gambling pod kontrolou.
V mozgu teda ide o podobné oblasti (odmeňovania) ako tie, ktoré sa podieľajú na inom veľkom probléme ľudstva - depresii (a to aj v krajinách, kde voľby dopadli dobre). Ale pretože nie som odborník a toto nie je článok na odbornú, ale spoločenskú tému o tom ako spoločnosť (a politici) adresujú rôzne následky a príčiny rôznych závislostí, prejdem rovno k nim.
Spoločnosť a problém závislostí
Na Slovensku teda ako spoločnosť riešime tieto závislosti:
Látkové závislosti
Látkové závislosti ovplyvňujúce vedomie ako alkoholizmus, narkománia. Intoxikácia alkoholom alebo inou návykovou látkou (§ 130 ods. 5 Tr.z.) pri priestupkoch a trestných činoch by mala byť v podstate priťažujúca okolnosť, hoci podaktorí roduverní spoluobčania aj papaláši ju chápu ako poľahčujúcu. Trestný zákon to však zohľadňuje vyššími sadzbami trestov ako napríklad § 289 trestného zákona.
Je tu otázka, či je to dosť, ale to je na inú tému.
Nedávno sa objavili cukríky s HHC (derivátom THC), ktorý zdá sa má psychotropné účinky a keďže cieli na deti, ktoré sú nedostatočne vyzreté, aby posúdili riziká psychotropných látok, zdá sa mi, že by na to mali lekári upozorniť verejnosť a zodpovedná vláda rýchlo zareagovať. V mnohých krajinách EÚ sú zakázané, tak ako je bežné zakázaný predaj alkoholu a cigariet maloletým.
Ďalšie látkové závislosti (napríklad na sladké) majú slabšiu schopnosť spôsobiť závislosť a menší spoločenský dopad. Západ v rámci usmerňovania (nudging) podniká kroky, ktoré majú ľudí demotivovať od konzumácie sladkého vyšším zdanením. Treba si tu ale uvedomiť, že nadmerné zdanenie spôsobuje presun mimo legálnu ekonomiku (viď tabak a tabakové výrobky) a niekedy sú náklady na kontrolu vyššie ako benefity. Toto by mali vyčísliť odborné poradné orgány vlády alebo think-tanky.
S fajčením sme na Slovensku pokročili veľmi málo. Preukázateľne karcinogénnemu pasívnemu fajčeniu sú na Slovensku vystavovaní ľudia vo verejných priestoroch (chodníky a pod.). Ohľaduplný fajčiar nepotrebuje explicitné zákazy fajčenia a keď si chce škodiť, tak fajčí tak, aby dym nešiel na ostatných, ale nie je žiaden dôkaz, že by sa ohľaduplní ľudia vyskytovali vo veľmi vysokej miere medzi fajčiarmi, takže zákaz fajčenia by som rozšíril na všetky verejné priestory.
Tu je otázka do akej miery je verejným priestorom reštaurácia alebo klub. Podľa mňa by tu stačilo dostatočne jasne označiť dané zariadenie za fajčiareň s podávaním nápojov a jedla a bolo by v poriadku, ak by v nich bolo fajčenie povolené, samozrejme tak, aby dym neunikal do verejných priestorov, kde sa nachádzajú ľudia (napríklad chodník pred barom).
V porovnaní s inými krajinami Európy máme fajčiarov proste veľa. A fajčenie koreluje s nižšími príjmami, nižšou inteligenciou a nižšou spokojnosťou s vlastným životom a teda aj s pocitom životného neúspechu a tým aj podporou protidemokratických síl (kto tam vidí implikáciu, nech si naštuduje pojem korelácia).
Štát k nikotínu, ktorý je návykový a zdraviu škodlivý pristupuje benevolentnejšie ako napríklad k marihuane, ktorá je na tom podobne, pričom ale určité spôsoby použitia konopných látok sú liečivé a pre niektoré ochorenia aj samotné THC funguje ako liečivo (alebo aspoň zmenšuje príznaky ochorenia). Na nikotíne štát zarába veľké peniaze na daniach, čo ale zrejme oslabuje motivácie k osvete a znižovaniu počtu fajčiarov.
Nedávno v súvislosti s vojnou gangov pašovateľov kokaínu v Ekvádore napísal Daniel Hannan kontroverzný článok, v ktorom navrhol legalizovať kokaín. Myslím si, že tu libertariánsky prestrelil, pretože sú štúdie, ktoré potvrdzujú vyššiu mieru užívania drog po uvoľnení reštrikcií (vždy záleží od štatistiky, neviem, aké sú tie práce kvalitné). Zároveň však platí, že zákaz a trestnosť konzumácie návykových látok má často nezamýšľané dôsledky.
V každom prípade niekoľko odborných oblastí má čo povedať do toho, akým spôsobom je efektívne pristupovať k problematike látkových závislostí tak, aby sa zbytočne nekriminalizovali “jednorazoví” konzumenti, odlíšilo sa, či sa látka použije na navodenie opojenia alebo liečbu a aby sa kvantifikovali riziká a náklady závislostí ako aj dôsledky činov takýchto ľudí.
V krajine, ktorá neakceptovala ani presvedčivé vedecké závery o prospešnosti vakcín sa však mnohé odborné témy stávajú politickými.
Naopak niektoré témy v oblasti závislosti sú závažné a nie sú predmetom verejných debát. Ide napríklad o nelátkové závislosti z gamblingu a sociálnych sietí. A na ne chcem upozorniť.
Nelátkové závislosti
Gambling
Pravidelne hrávam slovné hry dostupné na mojom počítači - lúštenie krížoviek a hľadanie slovíčok v cudzom jazyku dokonca považujem za prospešné. Nič nie je zadarmo, takže mi tam vybiehajú reklamy. Viac ako polovica je úplne neprispôsobená užívateľovi, pretože propaguje online slot stroje. Neviem, čo môže človeku priniesť takáto hra. Vo fyzických kasínach pri rulete sú aspoň dojmy z prostredia, v Monaku je aj parkovisko pred Casinom turistickou atrakciou. Avšak počítačom vygenerované 2 citróny a čerešňa je nula celá nula zážitku. Tu sa mi zdá lepšie tipovať si náhodne vygenerovane čísla kalkulačkou, aspoň človek ušetrí (nie však čas).
V knihe Casino Royal hrá hlavný hrdina o peniaze britských (a potom aj amerických) daňových poplatníkov kru Bacarat. Kartové hry s reálnymi oponentami sú inou formou uspokojenia, pretože nie sú úplne závislé od šťastia.
Ale online gambling je nielen čistou formou hazardu, ale navyše ešte aj daňovo uniká z miesta, kde spôsobuje alebo zhoršuje závislosť a je dostupný aj deťom. Tu je priestor pre zásah štátu, pretože dôsledky hazardu sú v praxi horšie ako v balade House of the Rising Sun (samozrejme v podaní Animals). Žiaľ aj tu štát vidí tak ako pri tabaku hlavne príjmy a nie následky závislostí. Navyše Tipos funguje ako nástroj vydierania televízií a ničenia demokracie.
Smartfóny a sociálne siete
Deťom je dostupný aj iný návykový softvér - mobily a sociálne siete. Tie sú naprogramované tak, aby užívateľ na nich trávil čo najdlhší čas. Negatívne dôsledky na psychiku detí a vytváranie závislostí ako aj iné nepriame dôsledky samozrejme majiteľov týchto sociálnych sietí nezaujímajú. Ale mali by našich politikov.
Ak totiž od malička necháme deťom prístup k obrazovkám (neraz vídavam batoľa čumieť do tabletu), tak systém odmeňovania sa im pozmení. Niektoré krajiny na základe štúdií dospeli k tomu, že obmedzenie “slobody” tráviť čas na obrazovkách, mobiloch a sociálnych sieťach u detí prináša viac výhod ako nevýhod. Respektíve, deti a často aj rodičia nevedia o rizikách vzniku závislostí a o tom, že to ovplyvňuje ľahšie mozog vo vývine (teda deti a adolescentov) ako dospelých.
Štát nemá čo vstupovať do súkromia, a tak obmedzenia platia v školách napríklad vo Francúzsku alebo Austrálii. A aj slovenské školy to tak robia. Ale zákazy majú menší účinok ako si to politici myslia. Ďaleko lepšia je osveta. A tu zostávame, pretože vysoké výnosy z daní z tabakových výrobkov nejdú vôbec do osvety ani do zariadení pre závislé deti. Takisto príjmy z hazardu idú na profesionálnych športovcov a nie na prevenciu hazardu.
Európska Únia si problém všimla, ale obávam sa, že riešenie bude len zriadenie nových úradov.
Politika založená na faktoch
Skúsenosti s tým ako naši politici (nielen ten s duševnou poruchou) ignorovali vedcov pri hľadaní riešení na pandémiu covid-19 ukazujú, že politici radi rozhodujú podľa prieskumov obľúbenosti a nie podľa faktov. Na druhej strane niektoré odborné organizácie ako ŠUKL (Štátny ústav pre kontrolu liečiv) majú aj z dôvodu toho, že sme súčasťou EÚ isté štandardy práce, ktoré si vyžadujú, aby ich rozhodnutia mali vedecký základ.
Presne preto bola odmietnutá ruská chemikália Sputnik a presne preto sa medzi lieky nedostávajú látky, ktoré nie sú bezpečné (teda také, že riziká nežiaducich účinkov sú nižšie ako ich liečebné účinky). Ale čo sa týka politiky voči novým drogám (spomínané HHC cukríky) a hlavne voči niečomu, čo nie je tovar ale javí sa ako služba (napríklad fejsbuk) naše orgány nemajú dostatočnú odbornosť a vedomosti, aby politikom dali odpoveď, ako k nim pristupovať, aby sa závislosť obyvateľstva znižovala.
Na druhej strane úradníci (aj spomínaný ŠUKL) spolupracujú s podobnými organizáciami v krajinách EÚ (resp. vyspelými krajinami sveta). A tu vidím priestor, v ktorom by mohli nastať zmeny. Krajiny EÚ by mali vytvoriť medzinárodné tými odborníkov na jednotlivé závislosti a navrhnúť možné scenáre riešenia týchto problémov. Mali by určiť metriku (napríklad DALY) a poskytnúť politikom jednotlivých štátov alternatívy (tak ako to už robí aj IPCC).
Rozhodovanie o tom, či ako krajina budeme uplatňovať určitú politiku by nemalo byť nariadením z EÚ jednak preto, že to trvá extrémne dlho a svet sa mení rýchlo a jednak, že to zbytočne zvyšuje našu závislosť (tentoraz dependenciu) na Bruseli. Ale výstupy týchto odborníkov by mali zverejnené (štandardnými médiami, alternatívne média nezaujímajú fakty). A o týchto témach by sa malo debatovať nielen na odbornej úrovni, ale tak, aby sa vysvetlili verejnosti.
Ja som nič podobné na Slovensku nezaznamenal s výnimkou časopisu .týždeň, ktorý sa téme venoval pred asi pol rokom. Vo všeobecnosti pri úrovni RTVS (ktorá sa stane alternatívnym médiom rovnako ako je šéf systému Fico zároveň hlavnou osobnosťou antisystému) ju ani nesledujem. Naopak na ČT beží skvelá relácia Focus Václava Moravce, ktorá práve tieto spoločenské témy preberá s odborníkmi.
Nemyslím si, že na Slovensku nie sú odborníci, ktorí by bolo schopní analyzovať stav poznania, ktoré vo svete hlavne v oblasti závislostí aspoň kvantitatívne narastá (4,5x viac článkov za ako pred 10 rokmi). Je treba ich zaplatiť, ale spoluprácou s inými krajinami vyspelého sveta nemusíme mať odborníka na každý typ závislosti. Toto nie je špecifické pre Slovensko.
