Aby som bol autentickým, prvým dôvodom na prehodnotenie Valentína musí byť láska. Nechcem byť sentimentálny, to my chlapi neznášame, ale uznávam, že žiť bez lásky je ako žiť na polovicu. Jednoducho, láska je dôležitá, láska je sakramentsky dôležitá. Často som prekvapený, akí sme analfabeti v umení milovať. K tomu, aby sme boli úspešní v zamestnaní navštevujeme školy, drahé kurzy, sme ochotní platiť za externé dorábanie školy. Naučili sme sa zarábať peniaze, pamätať na zdravý životný štýl a mnoho iných vecí, ale o tom, čo je láska a ako milovať sa neučíme skoro nič. Celkom bežne robíme fatálne chyby, nechávame sa oklamať, kazíme si život a životy svojich najbližších. Klonujeme kade čo, ale lásku rozmnožiť nedokážeme, pretože ona zostáva iba vtedy, keď sa rozdáva.
Z kolotoča okolo Valentína sa na nás hrnú tisíce podôb lásky. Väčšina z nich je len lacný brak, bižutéria, telenovela, karikatúra skutočnej lásky. Nie je to ale dôvod na to, aby sme práve preto a just, hovorili o skutočnej láske a aby sme niečo urobili zo skutočnej lásky? Aby sme sa tak priblížili k jej tajomstvu a tým ukázali na rozdiel, medzi pravou láskou a tou, ktorá sa na lásku iba hrá? V prvom rade, aby sme si urobili poriadok v nás samých a ak naša láska bude autentická, ona sama bude zrkadlom aj pre ostatných.
Súhlasím s tým, že sviatok sv. Valentína, aspoň jeho exponovanie v shoppingoch určite, je implantát diktatúry komercionalizmu. Ale prečo sa nevrátiť k jeho skutočným koreňom? Veď ide o bežný kresťanský sviatok spojený so spomienkou na jedného starodávneho kresťanského hrdinu. Prečo si ho nepripustiť k telu a nezamyslieť sa nad vzťahom k milovanej bytosti, s ktorou prežívam svoj život? Azda budeme ignorovať Vianoce iba pre to, že sa ich zmocnil boh tržieb? Alebo sa radšej na neho vykašleme, nebudeme si ho všímať a vytvoríme si doma ticho betlehemskej maštale. Podobne to môžeme urobiť aj so sv. Valentínom. Chlapi, dajme Valetínovi šancu. Urobme niečo pre naše manželky, urobme niečo pre to, aby cítili, ako ich milujeme.
Ak sa niekto rozhodnete pokračovať v ignorancii valentínskeho sviatku, beriem to. Nešlo mi až tak o Valentína, už som spomínal, že Raťafáka som sa aspoň nebál. Skôr som chcel seba a tak trochu aj vás zmotivovať k tomu, aby sme sa naučili využívať príležitosť na vyjadrenie lásky svojej drahej, a aby sme sa naučili tieto príležitosti vytvárať. Urobiť niečo výnimočné a okoreniť si život, v ktorom každodenné starosti znemožňujú vnímať výnimočnosť vzťahu ženy a muža. Nie je dôležité, či to urobíme dnes, na prvého mája či na výročie svadby, dôležité je, aby sme to robili a najlepšie opakovane. Nikdy mi nešlo hovoriť „milujem ťa" s ľahkosťou. Je mi to ľúto, najmä kvôli mojej žene. Mám až prehnanú bázeň pred láskou, pred jej skutočným významom. Snažím sa liečiť, lebo viem, že aj cez bežné prejavy, každodenné slová, objatia či záujem o druhého sa k nej približujeme a prenikáme do jej podstaty. Veď Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí ...
