Pred tým, ak by, hypoteticky, veľmoci (USA a Rusko – rátam medzi veľmoci aj Rusko, napriek všetkým skeptickým hlasom, ktoré tento prívlastok Rusku odmietajú priznať) zaútočili na svoje vlastné územia, stret ich konfliktu by sa s veľkou pravdepodobnosťou odohral inde. Ako ideálny priestor na úvodnú fázu konfliktu sa javí priestor Európy, tak dobre vyskúšaný na boj dvomi svetovými vojnami. Od dnes sa nachádzame v priestore, (Slovensko je príliš blízko radaru a raketovej základni, než aby sme sa mohli spoliehať na hraničnú deliacu čiaru) ktorý sa napätím bude podobať priestoru, v ktorom sme žili počas studenej vojny. Pochybujem, že táto situácia, ktorá vznikla, má šancu sa vyvíjať inak, než len eskalovať. Navyše, napätie v Strednej Európe sa bude zvyšovať akýmkoľvek stretom, ktorý sa odohrá kdekoľvek na svete v súvislosti s vojenskou aktivitou USA alebo Ruska. A my toto napätie budeme musieť znášať. Možno je to tak dobre, veď sme vytrénovaní studenou vojnou. A možno sme na to predurčení.
Nechcem sa tu venovať rozoberaniu motívov USA alebo Ruska, čo ich vedie k ich krokom (aj keď bolo by čo rozoberať), ale v každom prípade myslieť si, že vďaka radaru v Čechách a raketovej základni v Poľsku bude u nás bezpečnejšie (ako to svorne tvrdia predstavitelia USA, Poľska a Českej republiky), je viac ako naivné.
