Zima sa už blíži (ona je už vlastne tu) a s týmto časom sa k nám rýchlosťou svetla tlačia do kuchyne aj Vianoce. Niekto by povedal, že niečo nezvyčajné, ale tento sviatok k nám prichádza každoročne. Čoraz viac sa ale v tomto „chorom“ svete mení myšlienka pravých Vianoc na niečo iné. Už v novembri sa robia výzdoby obchodov, stavanie stromčekov pred nákupnými centrami, na námestiach s cieľom očariť ľudí. Ale tento rok som zostal v úžase (vlastne ako každý rok) pri našich operátoroch, ktorý sa predbiehajú vo vymyslení najtrápnejšej reklamy.
Dnešná doba je charakterizovaná, že každý chce byť lepší, snaží sa na úkor svojho zdravia, svojho vlastného JA a ak sa mu to náhodou nepodarí, ešte stále tu ostáva závidieť aj naďalej. Inak tomu nie je ani v obchode. Produkt sa predáva vďaka „imidžu“, marketingu a reklame s tým spojenej. Ale stále si nepripadám natoľko idiot, aby som si kúpil nejaký produkt vďaka „skvelej“ reklame v TV.
Telku nepozerám veľmi často a to z viacerých osobných dôvodov (hlavne z toho, že nič pozitívne a normálne tam už ani nebýva), ale keď už si z dlhej chvíle niečo nájdem, musí na mňa „ziapať“ blondínka, akú má chuť dať mi telku a mám kukať v tablete, aj keď som v bufete, bola tu už Ahoj Kikuš, aj malý Dede, v inej spoločnosti nám spieva Čeky s deťmi. Aj kvôli tomuto budem pred Vianocami pozerať TV ešte menej, pretože cez film, ktorý trvá normálne hodinu a pol, pustia 5 reklám, z ktorých sú štyri s našou blondínkou a natiahne sa to do polnoci, nie ďakujem.
Málo reklám stojí za to, ale ak sa už nejaké nájdu, majú cit a myšlienku, ktorá chytí za srdce. Myslím, že o to by malo ísť, ukázať na potreby ľudí, ktorí si niečo nemôžu dovoliť, len aby sme si my uvedomili, že máme často aj navyše. S jedlom rastie chuť, ale naozaj potrebujeme veci, ktoré si kupujeme len za to, že sú vo výpredaji, že sú „in“, že nimi uspokojíme naše deti, keď už sa im toľko nevenujeme? Nečudujme sa, že nie sme šťastní, pretože ozajstné šťastie nenájdeme v obchodoch, v nedeľných nákupoch, v tabletoch, v iphonoch a veciam podobným, ale obyčajných 20 minút s našimi blízkymi, pomoc druhým, vypočuť niekoho, keď to potrebuje, stráviť voľný čas s priateľmi, sa môžu stať nenahraditeľnými spomienkami dosahujúcimi šťastie... Na dlhé roky
