Každý, kto stavia nový dom alebo prerába nejaký starý vie, aký drahý je jednotlivý materiál prípadne práce s tým spojené. A pomoc rodiny alebo kamarátov je vždy prospešná. Ale po čase to nebude možné. Tak potom vopred prosím pánov poslancov, prispejte mi aspoň 20% z vášho platu na potrebný materiál. Lebo inak budú ľudia stavať svoje príbytky 30 rokov a môže sa stať, že pri našom životnom štýle, zdravotníctve a situácii v našom štáte to asi ani nemusíme dožiť.
A dôvod prečo sa táto novela zákona má uviesť do platnosti? Aby neprichádzalo k únikom na daniach. Nech zdvihne ruku ten, čo bol kupovať nejaký materiál a nedohodol sa s majiteľom, aby to spravili „bez papiera“. Pre nás sú to ušetrené eurá, pre majiteľa síce menší odvod, ale čo ma po jeho odvode, keď môžem postaviť lacnejšie. Áno, aj to sú stratené eurá do rozpočtu štátu, ale u nás jedine, kto si ich nejako strčí do vačku. Chcem povedať jednu vec. Sú tu zahraničné firmy, ktoré majú daňové prázdniny (a tam ide pri ich ziskoch a veľkosti kapitálu už o iné peniaze), výhody od výmyslu sveta, len aby sa k nám hrnuli všeliakí kórejci a číňania, ktorí z nás aj tak robia otrokov za minimálne mzdy. O ich odvody a zisky sa stará štát? Nie. Asi mu to je jedno, lebo je rád, že u nás je nejaký zahraničný investor. Ale budú „džubať“ občanov, svojich voličov, aby náhodou neušetrili 3 eurá a majiteľ neodviedol niečo, čo môže náš štát dostať do sračiek. Pardón, do krachu. Ešteže všetky veľké firmy, podnikatelia, ktorým sa neskutočne darí, chodia na luxusných autách a na exotické dovolenky sú tými správnymi prispievateľmi do nášho rozpočtu.
Veď z daní nás všetkých máme kvalitné cesty, zdravotníctvo, školstvo, asi tri funkčné stíhačky, dva tanky, kvalitný policajný zbor, ktorý sa bude zachvíľu vyvážať na autách ako v Dubaji. Keď chceme my občania niečo, buď sa to nedá, alebo sa to tiahne dlhé roky kvôli našej fantastickej byrokracii. Nechcem byť stále len kritikom všetkého, čo sa u nás deje, len chcem dúfať, že raz sa niečo zmení k lepšiemu. Alebo naši páni poslanci sa začnú zaoberať ozaj vecami, ktoré sú dôležité a potrebné pre náš život, nie ako udeľovanie balíčkov väzňom iba za zásluhy, nezmysly ako už zrušené čipovanie psov, nekonečné súdne procesy a podobne. Všetci tu chcem žiť v našej krásnej, slobodnej krajine, samozrejme, za iných podmienok. Prečo všetci mladí stále snívajú o tom, že keď raz skončia školu pôjdu do zahraničia. Ani tam to nie je ideálne, tam sa tiež môžu stať otrokmi na každej úrovni. Lekári odchádzajú do zahraničia a keď sa chcem dať vyšetriť, musím si počkať 7 hodín.
Jedného dňa sa musí niečo zmeniť, lebo inak nám dávajú naši vládni činitelia iba dôvody na to, aby sme zasiahli ráznym spôsobom ako v zahraničí. Pri tejto novele nám nezostáva nič iné, ako nejakým spôsobom žiadať zmenu alebo potom už iba ozaj bývať pod mostom. Veď tam nemusím dokladovať nič ...