Je december. Nie je ešte ani 5 hodín a vonku je už tma. Nedá sa extra nič robiť a ak človek aj niečo chce, tak tma alebo počasie v tejto dobe ho odrádza. Ja ako študent to vidím z určitého pohľadu. Ale ako každý, ak je vonku slniečko, žije sa nám lepšie, s optimizmom, s úsmevom na perách, s chuťou žiť. Ak sa zamračí prípadne zotmie, nič sa nám nechce, robíme veci nasilu. Aspoň to je môj pohľad. Čím viac sa blížia Vianoce, tým je naša doba viac uponáhľaná a prežívame pri tom ešte viac stresu. Ale nie sú Vianoce sviatkami radosti a pokoja? Lenže myslím, že v tejto dobe to už tak asi vôbec nie je. Ľudia majú každodenné problémy, myslia na ne a ich vyriešenie môže byť otázkou niekoľkých dní, týždňov či mesiacov. Rodičia sú neustále v práci, na deti nemajú čas, tie sa stávajú „deťmi ulice“. A potom je táto doba taká, aká je.
Ak idem po námestí v čase mimo Vianoc, ľudia sa mihajú sem tam, ponáhľajú sa, ale nie je to také nútene ponáhľanie. Ak idem v tomto čase po meste, hlavne námestie je čoraz viac preplnené, kde je dôležité pozerať sa pred seba pre prípadné kolízie s okoloidúcimi. Lebo ich pohľady smerujú do každého výkladu, do každého stánku. Keď je predsa čas Vianoc a my nemáme ešte kúpené dary pre našich blízkych. Óó, tak to nemám rád. Ja osobne nemám rád všeobecne chodiť po obchodoch a nakupovať, zvlášť v tomto čase. Obchody preplnené, ľudia nervózni, obchodníci nervózne rátajú bubáčiky vo vreckách.
V dnešnej dobe sa stráca podstata všetkého. Môže za to, samozrejme, neustále sa zrýchľujúca doba, neochota ľudí, ľahostajnosť rodičov, ale hlavne výchova. Väčšina v mojom veku si pamätá, keď sme urobili niečo zlé, dostali sme za to adekvátne riešenie vo forme výprasku. Teraz keď niekto siahne na deti, je ešte z toho problém. Nevravím, že riešenie je deti biť, ale ak nerozumejú tradičným praktikám, je dôležité použiť aj niečo navyše. Pre dobro ich i našej budúcnosti.
Nechcem ale odbočiť od hlavnej témy. Témy Vianoc. Ako mi môj otec spomína, čo hovorievala jeho mama a moja starká : „Deti nerobte si zbytočné výdavky, to nie je cieľ Vianoc“. V dnešnej dobe veta určtie na smiech. Áno, k Vianociam patria aj darčeky, hlavne pre deti, ktoré žijú tou správnou atmosférou. Lenže je to ozaj o tom?
Myslím, že najdôležitejšie je stretnúť sa s jednotlivými členmi rodiny, ktorí sú rozlezení po svete a práve v čase Vianoc sa môže stať z toho tá pravá rodina. Rodina s objatiami, s emóciami, s tou pravou rodinnou atmosférou, kde teplo domova je cítiť ozaj tými pravými dúškami. Darčeky už len umocňujú tú atmosféru, kde chce každý poďakovať tomu druhému týmto spôsobom za všetko, za to, že je tu, za jeho povzbudenie, lásku, slová, ochotu. Aj tak by som to nazval. Ale porozmýšľajme aj nad tým, že môžme ďakovať aj my za to, že sme tu, so zdravím, s našimi blízkymi.
V tejto chvíli sa ticho, kľud a pohoda zmenili na pohyb šantiacich, vreštiacich detí, ľahostajných rodičov, kde zanikla tá pravá vianočná atmosféra.
