Zaručenie úspechu ?
Skončila sa kvalifikácia na MS 2014 do Brazílie. Z veľkým neúspechom pre naše farby. Boli sme v skupine, ktorá bola „priechodná“. Aspoň to tak povedali zainteresovaní, ktorých sa pýtali, či už po vylosovnaí skupiny ešte pred začiatkom kvalifikácie alebo po určení konkrétnych zápasov. Nuž, ale realita bola iná.
Väčšina zo slovenských fanúšikov bola nesmierne sklamaná z výsledkov a hlavne z výkonov našich futbalistov v niektorých zápasoch. Veď hráči z Grécka, Bosny či Lotyšska nie sú lepší ako slovenskí reprezentanti. Dokonca naši hráči hrávajú pravidelne (okrem pár výnimiek) vo vyspelých futbalových krajinách a v popredných kluboch jednotlivých krajín. Myslím, že už len kvôli tomu by naša reprezentácia mala mať určitý systém a obraz hry. Zo základnej zostavy nie je problém vymeňovať viacerých hráčov, ktorí sú „top“ hráčmi vo svojich kluboch. Na druhej strane, super výkony v kluboch nezaručujú také výkony aj v reprezentácii. A my sme toho dôkazom.
Nuž, ale ku skončenej kvalifikácii sa už nechcem vyjadrovať.Bolo už povedané či napísané dostatočne veľa. V poslednej dobe, čo ma zaujalo, boli asociačné termíny priateľských zápasov v novembri tohto roka. Prvý medzištátny zapás odohráme proti Poľsku. Krajine, ktorá vďaka organizovaniu európskeho šampionátu spolu s Ukrajinou účinkovala na spomenutom turnaji. Hráči našej reprezentácie budú mať šancu zmerať si sily s hráčmi ako sú Robert Lewandowski, Kuba Blaczykovski či Wojciech Szczesny. Je to súper, ktorý je približne na našej výkonnostnej úrovni a môže nám ukázať reálnu stránku našich herných činností. Stále máme v mysliach zápas v Chorzowe, kde naši vďaka víťazstvu 0 :1 postúpili na MS v JAR v roku 2010. Ale toto je úspech už dávno zašlý. Dočkáme sa niečoho podobného v blízkej budúcnosti?
Pre ďalšie úspechy treba dlhodobú prácu. Od prezidenta Slovenského futbalového zväzu, cez realizačné tímy až po samotných fanúšikov. V súčasnosti sa hrajú v SAE majstrovstvá sveta hráčov do 17 rokov. Naši sa po postupe zo základnej skupiny stretli v osemfinále s Uruguajom, v ktorom ťahali za kratší koniec a po zlepšenom výkone v druhom polčase prehrali 2 : 4. Pozitívom je, že aj tu sú hráči, ktorí môžu byť ťahúnmi reprezentácií v jednotlivých vekových kategóriách. Záleží to však od koncepcie a podmienok rozvoja mládežníckeho, ale i seniorského futbalu u nás. Na to treba trénerov typu Pecka či Galáda, u ktorých je vidieť, že vo svojich reprezentáciách robia prácu najlepšie ako vedia a je to aj vidieť na výkonoch a výsledkov tímov.
Nepochopil som však jednu správu. Chceme sa približovať k európskej špičke, naši mladí hrajú na MS, chceme neustále zvyšovať výkonnosť reprezentácie a my si na priateľský zápas dohodneme reprezentáciu Gibraltáru, ktorá len v máji tohto roku bola ako 54. krajina v poradí prijatá do Európskej futbalovej únie ?! S našimi reprezentantmi odohrajú dokonca svoj prvý medzištátny zápas. Tak kde je logika tohto rozhodnutia a predstava konceptuálnej práce do budúcnosti? Chápem, každé víťazstvo môže byť tým pravým odrazom do niečoho nového, lepšieho. Ak však chceme byť úspešní, treba hrávať pravidelne s reprezentačnými tímami z najužšej svetovej špičky. Len to nás môže posúvať ďalej. Preto ma správa o priateľskom zápase s Gibraltárom zaskočila. Ostáva len dúfať, že 19. novembra nepoleté do sveta ďalšia senzačná správa, že Gibraltár získal prvé „body“ práve so Slovenskom. Myslím, že už aj tak stačí negatívna reklama typu „kiksov“Muchu či Kozáčika.
