Som obyčajný človek, ktorého neprehliadnete v dave svojim názorom a výzorom... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Už veľakrát som zažil situáciu, že sedím v reštaurácií alebo v bare a zrazu príde človek, ktorý rozdá po stoloch papierik s nápisom, že je hluchonemý a potreboval by pomôcť, poprípade k tomuto papieriku pridá ešte nejaký suvenír, ktorý si vlastne odkúpite a takto pomôžete človeku, s ktorým sa život nemaznal.. Ale sú tu aj iní ľudia..
Asi každý pozná zákon akcie a reakcie, zákon, ktorý by mal fungovať v celom našom okolí. Dá sa povedať, že aj funguje, ale ja to nazvem skôr, že nie v celom našom okolí. Pre pár ľudí tento zákon, ani zákony iné neplatia...
Facebook, sociálna sieť, ktorú momentálne okupuje milióny užívaťelov po celom svete. Milióny užívateľov rôzneho veku, momentálne sedia a pozerajú na modro-bielu obrazovku a zdieľajú svoje pocity, skutočnosti a lži. Deti s vekom niekedy aj pod desať rokov sú na tejto sieti závislé a trávia tam väčšinu svojho voľného času. Som veľmi rád, že moje detstvo takúto vec neobsahovalo.
Žijem v Bratislave už štvrtý rok a musím povedať, že som nadmieru spokojný. Je tu všetko, čo k životu potrebujem, jednoduchosť zábavy, práca, škola, proste všetko na čo si spomeniem. Nemám problém sa zabaviť, nemám tu problém s luďmi, ale aj tak sa stále veľmi rád vraciam raz za čas domov, do mesta, ktoré tiež dokáže veľmi očariť.
Verím tomu, že už väčšina ľudí počula krásnu vetu od obchodníka: "potrebujete k tomu aj pokladničný lístok?" (po mojom bloček). Krása tejto vety spočíva v tom, že človek ušetrí pár centov a obchodník má krásny čistý zisk a tu prichádza moja otázka: "záleží nám iba nad sebou alebo myslíme aj na niečo iné?"
Najvyššia futbalová corgoň liga ukazuje v poslednej dobe naozaj krásnu tvár. Góly žiadne, fauly, nad ktorými človeku až vlasy "dupkom" vstávajú a to už ani nehovorím o správaní fanúšikov a štadiónoch v dezolátnom stave. Tomu sa hovorí vizitka. Človek si aj uvedomí, že čaro futbalu je niekde inde. Pri prechode krajinou človek zistí, že väčšina menších miest aj dedín má svoje štadióny, kde sa hrá "iná liga alebo trieda."
Už asi nikoho neprekvapí správa v mediách, že nejaká komerčná banka prišla o svoj bankomat, ktorí ukradli ľudia na krásnom tiež ukradnutom porsche cayenne. Ľudia, ktorí si vrelo zatiaľ užívajú tieto peniaze...
Komunálne voľby sú predo dvermi, a každé slovenské mesto, mestečko či obec sú zaplavené billboardmi, plagátmi, letákmi a papiermi, kde sú zobrazené tváre ľudí, ktorým máme zveriť moc nad našimi bydliskami. Všade kam sa človek pozrie, vidí iba "VOĽŤE číslo také a také", alebo v tom horšom prípade poukazujú tieto reklamnné veci, koho teda voliť nemáme..
Pre Bratislavčanov je asi jasné, čo mám na mysli. Pre ľudí, ktorí ešte nemali tú česť vidieť, tak mám na mysli "luxusný" hotel pri dunaji, ktorý prevádzkuje slavná spoločnosť "Džejenttí" a ktorý má 5 hviezdičiek a je už otvorený od júna 2010.
Každý sa raz pristihne, že premýšla nad niečím, čo nemôže mať, čo nemôže dosiahnuť. Táto myšlienka sa potom zaborí do mysle a nechce odísť. Preto sa aj hovorí o tom, že myšlienka ma tú najväčšiu silu…
Dnes iba na krátko. Pár viet, pár metafor o tom, čo človek vidí na zakázanom ovocí. Ovocie, ktoré udáva niektorým krajinám smer..
Hlavné mesto Slovenskej republiky vs. rakúske mestečko. Ďiaľka 8 kilometrov mimo diaľnice a zmena hneď na prvý pohľad. Iný život, iný štýl, iní ľudia a dostupnosť všetkého potrebného na každý deň. Zmena z preplnenej Bratislavy a vyčitavých pohľadov.
Myslím, že väčšina ľudí pozná starú kombináciu čísel a slov "Mlynská dolina 845 45 BRATISLAVA". Teda reč bude o bratislavskej mlynskej doline, ktorá kvázi "celá" je študentským domovom. Žije tu viac ako 10 tisíc študentov, plus sú tu samozrejme rodinné domy, STV a ostatné...
Dve mená, ktoré sa nedajú prepočuť a o ktorých počulo mnoho ľudí. Mená, ktoré zmenili štýl americkej kinematografie, a to k tomu ani nepotrebovali školu, stačilo ak sa na svoje predstavy začali pozerať trochu inak. Rád by som dnes predstavil tieto dve zvučné mená.
Na začiatok sa chcem poďakovať nemenovanej dekanke, s ktorou som debatoval ohľadom tejto témy. Chcel by som sa Vás opýtať, či si teda pamätáte na tie doby, keď v televízii (je jedno na akom programe na Slovensku) trvali správy 20 minút a mali obsah, ktorý postačoval a povedal občanovi všetko..?
