Osvietenie, alebo ako ma práve skoro ranila mŕtvica

Rozmýšľam tak teraz nad sebou, že čím je to, že keď sa mi v jeden deň stane niečo zvláštne, zvyčajne nezostane iba pri jednej veci. Veď prečo aj? :o) Vo všeobecnosti som ten typ človeka, ktorý keď si sa sadne za počítač, začnú mu vyskakovať nejaké okná a to nemusím ani nič spraviť. Taký človek, že keď príde ten "super deň" tak mu jeden predmet padne aj tri krát, že sa mi všetko všetko vyšmykne z ruky, že toto a tamto .... . Ja vo všeobecnosti milujem tieto dni :o) Myslím, že dnes bol taký prototyp takéhoto dňa, aj keď nie doslova a dopísmena.Všetko bolo fajn, kým som sa poobede nevybrala na huby. Vzala som si košík, nožík, flašku s vodou a išlo sa. Zabrúsila som si to k nám do takého lesného sadu a tešila som sa na to, ako si do košíčka naberiem veľa, veľa václaviek. Ale kdeže, nebolo tam ani jednej. Tak si vravím, nevadí, pôjdem ešte na jedno miesto, ale ani tam som nenašla ani jednu. A tak si stále vravím, nevadí budme mať takú krásnu jesennú prechádzku. Tak som si pokračovala cestou až som prišla tam kde sa lúka napája na tzv. "štreku" bývalú lesnú železnicu a nedalo mi to, zašla som si ešte do lesíka pod štrekou. Lenže ani neviem ako, nejako blbo som odbočila, a po 20 rokoch som sa prvý krát stratila na ceste, ktorú ročne prejdem aj 10 krát, možno aj viac. Trošičku ma chytala neistota, že kde vlastne vyjdem. Ale aj tak som stále išla dopredu. vyšla som na konci dediny, pri našej bani a musela som ísť domov cez celú dedinu, čomu som sa chcela vyhnúť. Keďže po ceste býva moja babina a teta, zastavila som sa u nich, a skoro ma porazilo, teta sedela vonku za stolom a čistila veľkú kopu václaviek. ja som nemala ani jednu. Nejako som to rozdýchala. Ostatok dňa bol pokojný, až doteraz.Vo vani ma skoro trafil šľak. Ako som tak páchala hygienu a rozmýšľala o čom by som mohla napísať blog, osvietilo ma, ale doslova a dopísmena. Rana, modrý záblesk a tma. Najprv som mala pocit, že som umrela ale keď sa mi postupne vracal zrak, pochopila som to. žiarovka sa už nemohla pozerať na to, ako som úporne rozmýšľala. Asi pukla od smiechu.