Skoro som spadla zo stoličky. Prvé čo ma napadlo, bolo. Milujem Soblahovské klebety. Následne na to som som si hneď uhádla svojho potencionálneho frajera Mareka a s ľútosťou som oznámila prikivujúcemu bratrancovi, že Marek má už pol roka babu a len ťažko by sme sa mi dvaja dali dokopy. Chcela som vedieť, že koho tak veľmi trápi a zaujíma môj "milostný" život. samozrejme som uhádla svojho kamaráta Šimona, ktorý sa to pýtal bratranca. (Tí chlapi sú neskutočne klebetní) Ale to od koho to vyšlo, mi nechcel povedať a robil také drahoty ako keby to videl v krištáľovej guli a bol hrdý na svoje vnútorné veštecké oko. Samozrejme trapko jeden, ani mi to nepovedal. Vravím si nevadí, akonáhle sa u nás ukáže Šimon dozviem sa to. Na druhý deň teda na Štedrý deň pocítil Šimon neutíchajúcu túžbu navštíviť ma a tak ma vytiahol do toho snehopršu a ja som sa nemusela ani veľmi vypytovať a už som to vedela. Nechápem aké podnety, či podnet viedli toho ktorého človeka k vypusteniu takej neskutočnej somariny zo svojej hubenky, ale pochybujem že má kúštik zdravého rozumu. A tak sa zase Jamborová počas Vianoc dostala do klebiet klebetných ľudí v Soblahove. Je to neskutočné. Neviem čo to bolo za podnet pre takúto myšlienku, ale je o mne všeobecne známe, že som "nafúkaná", "pyšná", "sebavedomá" a hlavne strašne trápna. A to všetko iba preto, že sa mi darí, že si idem za svojim snom a že sa obklopujem ľuďmi, s ktorými by sa veľmi niektorí jedinci chceli kamarátiť, ale aj naopak s "kostolnými myšami" s ktorými sa nechce kamarátiť nikto. Svojmu "frajerovi" Marekovi som to oznámila na Božie narodenie cestou do kostola na úseku kde bolo najviac ľudí a ešte som sa ho chytila pod pazuchu. Zasmial sa a pevnejšie si ma stiskol s poznámkou "Teraz som ich uistil."
