Smiešny deň, alebo keď sa darí tak sa darí. Alebo jahody traste sa!

Tak takýto deň som si dnes užila. A keďže plánujem ísť ešte opekať, možno sa toho nazbiera viac.Ráno som plná elánu vstala o ôsmej ráno a ešte nič nenasvedčovalo tomu, že už pred obedom sa budem cítiť a aj vyzerať ako mrzáčik.O pol deviatej som sa s radosťou pustila do prípravy veľmi chutných a ľahko stráviteľných raňajok, ktoré mali pozostávať z ovocnej misy. Ako veľká hrdinka som vzala najostrejší nôž z dresu a pustila sa do ešte nerozkrojeného melóna. Ten sa chudáčisko vzdal bez boja a ja šťastná, som z neho začala krájať mesiačiky. Ibaže sa stáva, že ten melón má aj takú mini stopku a tam býva tvrdý a ja s tým super ostrým nožom som rezala a rezala až sa mi ten nožík zasekol v tom pupčeku kde má melón tú stopku a tak som potlačila. A až priveľa. zrazu sa mesiačik válal po zemi a moja ruka bola načisto preseknutá. Teda nie preseknutá ale dosť nechutne som sa porezala. Skoro cez celú dlaň. No tak čo poteší. S krvácajúcou rukou som prešla do špajze kde máme lekárničku a dosť odborne som si rúčku ošetrila. Aj 3 slzy mi z oka vypadli. Tak som s veľkou nevôlou ale predsa o deviatej dokončila svoje super zdravé raňajky a ani som už nemala chuť ich jesť.Ale ako sa hovorí čo bolí aj prebolí, alebo ako vraví môj tatino bolííí aj odišli.Tak som sa rozhodla ísť do lesa na jahody. Zavolala som bratrancovi môjmu zvyčajnému spoločníkovi v lese a šlo sa. Jahody samozrejme už boli staré, ale čo to sme našli a aj sme si dali do dózičiek. Bratranec ma ako nepolepšiteľný lesný gauner a pozorovateľ zobral na jeden posed do hory, kde vraj často chodia zvierence. A tak sme sme asi pol hodiny v tichosti posedeli na strome,kde som aj ja na moje počudovanie hravo vyliezla. Ale žiadna zverina nemala chuť ísť sa poprechádzať rovno okolo nás. Tak sme sa teda rozhodli ísť na obed, keďže ja som raňajkovala iba tú super zdravú ovocnú misu. A vtedy nastal problém. Ako zleziem dole? Chúďa môj bratranec mi všetko názorne ukázal, a ja som aj tak nakoniec zliezla úplne inak a hlavne jednoduchšie. ale bola som prekvapená, že som živá. Cestou cez les ma ale "pohrýzol" jeden konár od stromu, takže mám veľmi pekný škrabanec na pravej nohe. Keď hovorím veľmi pekný,myslím tým veľmi fialový. Ale nevadí šak som dieťa z dediny boli aj horšie . Cestou spät po takej strmej štrkovej cestičke sme ešte zbierali jahody a zrazu ani neviem ako už som letela po tom nádhernom kopčeku dole bruchom. mám teda fest odretú ľavú nohu. tak som sa pozbierala a blato a kamienky a flaky od trávy som ale mala všade. Moja flaška s ťažko nazbieranými 25 jahodami sa kotúlala po ceste so mnou a z nich sa stal skoro džem. Ale iba skoro a skoro sa nepočíta.