Za dobrotu na žebrotu nie je výstižný názov

Som to čo väčšina populácie tituluje menom "aktívny blbec." Keď vidím nedostatočnú aktivitu mojich súkmeňovcov, vezmem radšej povinnosť sama na seba, ako by som mala informácie hľadať kde-kade po 36 spolužiakovi z druhej triedy. Apropo 36 spolužiak. Je nás 7 v krúžku a krúžok je jeden. Informácie by teda mali plynúť relatívne bezproblémovo. lenže niekdy sa stane, že "aktívny blbec-(ďalej len AB) v tomto prípade ja, niekedy zabudne na to čo je treba urobiť. Napríklad poslať včas vzor pre domácu úlohu. Úlohu, ktorú treba odovzdať o 18 hodín neskôr. Nakoniec sa "AB" spamätá, vzor pošle, ale len vtedy sa začnú ozývať trafené husi. Najviac človeka vedia nasrdiť takí ľudia, ktorí mu začnú rozprávať o zodpovednosti, strkaní sa tam, kde "AB" vôbec nie je treba. Je však smutno-smiešne, keď sa dotyčný prve dva roky štúdia správal podľa vzorcu " škola nie je krčma, aby sme tam chodili denne", všetky materiály ktoré mal na učenie boli v konečnom dôsledku zase len od "AB." Ale také zabúdacie indivíduum je nič v porovnaní s extrémne zabúdacím indivíduom, ktorému ste pomáhali celé tri roky štúdia, tak že keď sa to zhrnie, nedostal by sa ani ku obhajobe bakalárskej práce, pretože by zamrzol už v prvom ročníku, kde ho "AB" denne povzbudzovalo, aby sa viac snažil a viac čítal a viac sa učil. Okrem toho mu vybavil, to, ono, vlastne všetko. Konečne som naplno pocítila ako je to byť na žebrote vďaka dobrote. Nejde mi ani o vďaku, ani o prestíž, ale len o ten sprostý princíp.P.S. Prve všetkých " Aktívnych blbcov" na svete: robte to čo cítite že je vaša povinnosť,ale nenechajte si skákať po hlave. V konečnom dôsledku to bude vaša hlava, ktorá pôjde dole.