Tieto udalosti v kresťanskom svete, vo všetkých smeroch- architektúre,umení i ľudovej tvorbe,formovali život kresťanov. Nádherné katedrály, malé kostolíky, oltáre, sakrálne maľby,chrámová hudba, spevy, v nás vzbudzujú nielen obdiv ale aj národnú hrdosť.
Aj dnes mnohí umelci usporadúvajú svoje koncerty v katedrálach. Umocňuje to celkovú atmosféru a umelecký zážitok.Tento estetický, emocionálny zážitok sa však nedotýka ducha človeka. Človek je stvorený na obraz Boží. Tak ako má Boh Božieho Ducha, človek má ľudského ducha. Človek nie je len telo a duša/myseľ, emócie, vôľa/človek je duch,ktorý býva v tele. Človek je duchovná bytosť.
Po páde prvého človeka do hriechu, ľudský duch stratil schopnosť spoločenstva s Bohom, človek duchovne zomrel. Boh však pripravil cestu, aby sa človek mohol vrátiť do spoločenstva s Ním. Tou cestou je náš Pán Ježiš Kristus. Nastúpiť na túto cestu môže človek iba vtedy, ak sa znovuzrodí v duchu.Evan.Jána 3/5 ,6,:”Ak sa niekto nenarodí z vody a Ducha nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.” Pán Ježiš svojou zástupnou smrťou a vzkriesením porazil hriech a odstránil prekážku, ktorá stala medzi Bohom a človekom. Znovuzrodením prijímame Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa. V Jeho mene a v Duchu Sv. môžme vstúpiť do prítomnosti Božej a mať spoločenstvo s naším Nebeským Otcom. Milióny ľudí dnes prichádzajú k Pánu Ježišovi a radujú sa zo spoločenstva s Živým Bohom.
To nie je príbeh zo žanru sci-fi. To je realita. Boh,ktorý sa nám dal poznať v Kristu Ježiši, hovorí k nám skrze Neho i dnes. Jeho slová sú nadčasové, teda večné a nemenné. V Izaiášovi 55/11 Boh hovorí: ”Tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojích úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.” Jeremiáš 1/12 “Bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.” Všade tam kde sa káže pravé Evanjelium Boh potvrdzuje svoje slovo divmi a zázrakmi.ON je BOHOM u ktorého nie je nič nemožné. Všetky Božie zasľúbenia sú v Kristu Ježiši prístupné každému veriacemu. 2.K.1/20. Kresťanstvo, ktoré buduje svoj duchovný dom na biblických základoch pretrvalo, napriek krutému prenasledovaniu zo strany štátnej cirkvi a aj dnes je tŕňom v očiach náboženských vodcov.
Ateisti a mnohí formálni kresťania vnímajú kresťanstvo ako naše kultúrné dedičstvo. Má to svoje korene v histórii. V 4.storočí sa kresťanstvo stáva štátnym náboženstvom Ríma. Do kresťanstva prenikajú rôzne pohánske prvky a tým stráca na svojej autentičnosti. Začína sa prenasledovanie kresťanov, ktorí sa odtrhli od hlavného prúdu cirkvi,pretože chcú žiť podľa učenia Biblie. Duch Svätý z cirkvi odchádza a vedenie preberá človek. Cirkevná hierarchia vnáša do učenia cirkvi rôzne nebiblické prvky, na ktorých buduje cirkevnú tradíciu. Ľudia sa upínajú k tradíciam a namiesto Boha oslavujú tradíciu. Príkladom je Mariánsky kult rozšírený po celom svete.
Čo hovorí Pán Ježiš o tradícii?Evanj.Marka 7/6,7,8: ”Tento ľud má ctí perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa, DARMO MA VŠAK UCTIEVAJÚ, keď ľudským rozkazom učia ako učeniam Božím. ”Pán Ježiš tu cituje proroka Izaiáša, čím potvrdzuje nemennosť Božích princípov. Čo platilo v SZ za čias Izaiáša, platilo aj v čase prítomnosti Pána Ježiša tu na tejto zemi a platí aj dnes, pretože Boh sa nezmenil. V roku 1545 Tridentský koncil povýšil tradíciu-ľudské učenie - na úroveň Božieho slova, čo je vrcholom neúcty voči Bohu. Napriek tomu, že Pán Ježiš v Evanj.Matúša 5/18 prehlásil: “Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane, ”RKC zrevidovala Boží zákon. 2.prikázanie,ktoré zakazuje uctievanie obrazov je vynechané a 10. je rozdelené na 2 časti, aby súhlasil počet. Týmto počínom sa pápežstvo povýšilo nad Všemohúceho Boha. Je napísané: “Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania” Príslovia 1/7. Kde je tu bázeň pred Bohom? Nikto nemá právo meniť Boží zákon, pretože stále platí,”nič k tomu nepridáš a nič neuberieš.”5.Mojž.12/32.
Tradícia,ktorá je súčasťou kresťanskej kultúry nachádza podporu aj u predstaviteľov našej vlády.Aj oni sa chcú ukázať akí sú dobrí kresťania. Na oslavy Cyrila a Metóda autobusy zadarmo zvážali ľudí na miesto diania. V minulosti to bol 1.máj,dnes je to Cyril a Metód. Rovnaká tradícia len v iných farbách.
Cyril a Metód boli Boží služobníci, verní odkazu Ježiša Krista.Evanj. Marka 16/15./”CHoďte po celom svete, kážte Evanjelium každému stvoreniu. ”Priniesli nám Písmo, aby sme mohli spoznať svojho Stvoriteľa a skrze Evanjelium sa obrátili z pohánstva k Živému Bohu. Neprišli k nám so zámerom, aby sme ich oslavovali. Boh zakazuje oslavovať človeka.” Ja som YHWH, to je moje meno a svoju slávu inému nedám.” Izaiáš 42/8,48/11.
Má kresťanská kultúra nejaký vplyv na spasenie človeka, o ktorom vyučuje Písmo Sv.? Odpoveď nám dáva samotné Písmo Sv. 2.list Jána, verš 9.:”Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v učení Kristovom, nemá Boha. Kto zostáva v učení Kristovom, ten má aj otca, aj Syna.” Nad týmto výrokom by sa mal zamyslieť každý kresťan. Je moja viera v súlade s učením Ježiša Krista? Mám poznanie biblického Krista? Pretože Pán Ježiš v Evanj. Matúša 24/23 nás varuje: ”Ak by vám vtedy niekto povedal, ajhľa, tu je Kristus,alebo tam je, neverte. ”Kristus je zjavené Božie Slovo, je teda v slove-Biblii. V Evanj.Jána 14/4 Pán Ježiš hovorí: “Ja som cesta,pravda i život”. Bez poznania pravdy, nepoznáme ani cestu spasenia, ktorá vedie k životu.
V Kazateľovi 3/14,BOH k nám hovorí: ”Čo činí BOH, trvá naveky, nič k tomu pridať nemožno a nič z neho ubrať nemožno.”
Použitý materiál:Kresťanstvo ako kultúrne dedičstvo.Žurnal 37/2009.
Zápas o dušu,Pavel Šteiger.
Evanjelická Biblia.
Cirkevný katechizmus,vydavatel A.Lax Hildesheim.
