Krajina úsmevov doma

Základným predpokladom pre „food art“ je, mať nejaký food, teda pardón, potraviny, v chladničke. Čo sa mne, vzhľadom na poletovanie svetom, často nestáva. Väčšinou tam mám maximálne nejaké biologické experimenty typu tri mesiace staré mlieko v neotvorenom kartóne a cibuľu. No ale, osud mi bol priaznivo naklonený. Okrem cibule a cesnaku som našla aj dve polozvädnuté mrkve, konček čínskej kapusty a pár malých paradajok. Ale hlavne, mäso, ktoré som nepoužila na nedeľný rodinný obed.
Keď si chceme urobiť Áziu doma, musíme v prvom rade minimálne pol hodinu krájať všetky suroviny na drobné kúštiky. Napríklad na kurze varenia v Thajsku sme vyrábali čili pastu. Krájali sme o dušu a naša inštruktorka sa len smiala „menšie, menšie“.



Po zmasakrovaní surovín nastáva horúca fáza. Predhrejeme wok.
Na sucho opražíme oriešky, najlepšie kešu, ale zohnať nepražené a nesolené kešu oriešky v Bratislave sa mi ešte nepodarilo. A thajské zásoby pomaly ale isto končia. Takže asi čoskoro prejdem na arašidy.



Oriešky vyberieme a nalejeme do woku olej. Do rozpáleného hodíme cibuľu a cesnak a najneskôr v tomto momente zapíname odsávač pár, inak bude byt ešte týždeň smrdieť ako závodná jedáleň. Hlavne, ak človek býva v tých superhypermoderných bytoch, kde je „kuchyňa“ súčasťou obývačky a ešte podľa možnosti čo najďalej od okna. Nechcela by som to ani zadarmo. Ale to som už odbočila.



Opražíme cibuľku a cesnak a môžeme postupne pridávať ďalšiu zeleninku. Ochutíme napríklad rybacou omáčkou. Ako som si v Thajsku všimla, používajú to namiesto soli. Vonia to síce zvláštne, ale na chuti jedla to nepoznať. A pre „fajnšmekrov“ odporúčam čili olej. Pre mňa jedlo musí byť štipľavé, inak nemám pocit, že som jedla. Na vyváženie chute môžeme dodať trošku „palmového“ cukru, alebo hoci aj hnedého, s palmovým by v našich končinách asi tiež mohol byť problém.Nezameniteľnú chuť dodajú lístky kafírovej limetky (citrus hystrix), ktoré som si dovliekla z Thajska, aby som potom zistila, že sa dajú kúpiť aj u nás a napokon ich do jedla zabudla pridať ...



Takže zeleninka je hotová a môže sa presťahovať do misky, aby uvoľnila miesto mäsku.



Výhodou mikroskopických kúskov je, že sa upečú rýchlo, ani oleja veľa netreba, len treba mäsko pekne okoreniť nejakou drvenou zmesou, napríklad koriandrových semienok, čili a kardamomu.



Ryža sa nám medzi časom krásne uvarila v ryžovare a môžeme servírovať.



„Kurací wok à la Maja“ pred panorámou Bratislavy.



Jediný problém je, že zásadne varím pre regiment, a tak mi tu ostali ďalšie tri porcie.



P.S. Je mi jasné, že toto nie je žiadny food art, je to len taká malá recesia z nostalgie. ;-)