Mária Mlynarčíková
Predvianočná zvrhlosť
Človek – koruna tvorstva, takto sa radi sami označujeme. Mysliace a cítiace bytosti, hoci sa občas hodí skôr – človek človeku vlkom.
nepokojná duša, stále v pohybe Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Cestovanie, O jazyku, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Mária Mlynarčíková
Krucifix so zubným povlakom v SNG
V diskusii na obhajobu ceny nového webu SNG som sa dočítala, že veď tá cena za dielo vôbec nie je taká premrštená, keď sa zoberú do úvahy aj náklady na preklad, ktoré vraj boli 5700 eur. Neviem, čo je na tejto informácii pravdy, no nebolo mi viac treba a hneď som si aj išla kliknúť, že čo za zázraky to tam majú.
Mária Mlynarčíková
Outsourcujeme sa do Číny?
Mám synovca! Keďže je to v našej rodine prvé bábo, je to veľká udalosť a človek je náchylný občas kúpiť aj veci, ktoré možno nie sú úplne nevyhnutné pre život kojenca, ale čo by teta zo samej lásky neurobila, pravda.A tak som pri nedávnom nákupe potravín zabrúsila aj do oddelenia s detskými vecami. Že kúpim nejakú pestrú hračku, hrkálku alebo niečo, čo bude malého chvíľku zabávať.
Mária Mlynarčíková
Krajina úsmevov doma
Keď je ďaleko do Ázie, urobte si Áziu doma. Včera som vlastne chcela ísť na stretnutie fanúšikov streetphoto. Nuž ale, nejak som sa zdržala na úrade (prečo si všetci nechávame to blbé priznanie až na posledný moment?) a potom ma prikvačil hlad. A tak som si povedala ... prečo si neurobiť namiesto streetphoto radšej „food art“.
Mária Mlynarčíková
V krajine úsmevov, časť tretia
Juhovýchodná Ázia je skvelým miestom na pozorovanie ľudí. Jednak sa veľká časť života odohráva na ulici a druhak ich spôsoby, či správanie sú často dosť odlišné od tých „našich“. Veď kto by v Európe chcel v podrepe vychutnávať svoj obed, či večeru. A napríklad v takom Vietname je to úplne bežné. Ľudia nepostávajú, ale počupujú. (teda to je slovo ... ;-)) Alebo si na ulici necháte urobiť novú frizúru, či pedikúru, a možno si necháte vyhľadať vši.
Mária Mlynarčíková
V krajine úsmevov, časť druhá
Prvou vecou, na ktorú si človek zo západnej civilizácie musí v Thajsku zvyknúť, sú čudesné pravidlá cestnej premávky. Až by som bola náchylná povedať, že nie sú žiadne, keďže aj červená na semafore, zdá sa, má čisto dekoratívnu funkciu.
Mária Mlynarčíková
V krajine úsmevov
Tajomná sila ma stále ťahá na nové miesta, poznávať nepoznané. Neposedím a neposedím. A hoci aj v Európe sú miesta, kde moja noha ešte nevkročila a miesta, na ktoré sa rada vraciam, predsa len ma Európa už až tak neláka. Moja túlavá duša sa zamilovala do Ázie.
Mária Mlynarčíková
Nie Lisabonu - Čo sme vyhrali?
Prekvapilo ma, ako sa v diskusiách Slováci tešia z írskeho odmietnutia Lisabonskej zmluvy.
Mária Mlynarčíková
Hodinový zárobok - 3570 korún slovenských
V dávnej mojej študentskej minulosti som si vylepšovala finančnú situáciu rôznymi brigádami.
Mária Mlynarčíková
Pestúnka, nočný strážnik a Slovensko
Kedysi dávno som sa v rámci „Dejín ekonomických teórií“ učila, že zhruba sa dá systém štátneho zasahovania do života ľudí kategorizovať ako „pestúnka“ – postará sa za občana o všetko a „nočný strážnik“ ktorý sa stará čo najmenej. Neviem, kam zaradiť Slovensko. Chýba mi kategória „šikanovateľ“. (Nenapadá mi slušný výraz, ktorý by realitu vystihol)
Mária Mlynarčíková
Konečne!
Jar je pre mňa najkrajšie ročné obdobie. Aj jeseň síce môže mať svoje pekné stránky, ale na jar sa nechytá.
Mária Mlynarčíková
Čo sa dá prepašovať do lietadla
Je to už takmer rok, čo platia nové bezpečnostné predpisy v leteckej preprave. Stanovujú, čo si môže pasažier so sebou vziať na palubu lietadla. Príde na bezpečnostnú kontrolu a tam mu zabavia parfum, fľašu s vodou, zubnú pastu v tube, krém a všetko, čo by mohlo pripomínať tekutinu. Teda, pokiaľ nádobka, v ktorej sa tekutina nachádza nepresahuje objem 100 ml, vtedy ju bezpečnostní pracovníci zabalia do priehľadného igelitového vrecúška, čím zásadne zvýšia bezpečnosť pasažierov a môžete si ju ponechať.
Mária Mlynarčíková
Ja už toho mám fakt dosť!
Všetko sa to začalo tak jednoducho. Mama bude mať šesťdesiatku a keďže už dávno snívala o novej kuchyni, rozhodli sme sa s bratom, že jej tento sen splníme. Naivne som si myslela, že obnova maličkej panelákovej kuchyne nemôže byť problémom. Veď treba len zhodiť a nahodiť pás kachličiek a vymaľovať.
Mária Mlynarčíková
Nie som Majka!
„Keby som bol žena menom Mária a niekto ma nazval „Maja“, tak ho poprosím, aby ma už tak nevolal. Aspoň „Majka“…“
Mária Mlynarčíková
Stockholm i mitt hjärta - Štokholm v mojom srdci
Musím povedať, že Odin, Thor a spol. ma asi majú v láske, lebo vždy keď sa zatúlam do "Benátok severu" prichystajú mi severskí bohovia nádherné počasie. Je síce pravda, že mi raz v januári takmer odmrzla hlava, ale to som si na vine sama, kto sa vyberie v zime na sever bez čiapky ...
reklama
Mária Mlynarčíková
Zasľúbená zem?
Po niečo vyše roku svojpomocného štúdia švédčiny nastal 16. júla konečne deň D, a ja som sa opäť vybrala ďalekú cestu na sever.
Mária Mlynarčíková
Chliev náš každodenný
Keď som sa pred pár rokmi presťahovala z petržalskej dvojgarsónky do „širšieho centra“ hlavného mesta, zablahoželal mi kamarát slovami – Maja, konečne sa z teba stala slušná žena. Môj petržalský panelák síce nepatril k tým úplne najhorším, ale ľudské výlučky rôzneho druhu človek predsa len z času načas objavil, či už vo výťahu, alebo na schodisku.
Mária Mlynarčíková
Zimná rozprávka
Keď bola v Bratislave mrznúca hmla neodolala som a vybrala som sa na fotografický lov. Bohužiaľ moje ľudské oko je ďaleko dokonalejšie ako moje "fotografické oko" ale napriek tomu, pre potešenie iných ľudských očí som sa rozhodla zopár záberov tu uverejniť.
Mária Mlynarčíková
39-halierový dlh
Bola raz jedna reklama. V tej reklame nádherná mladá štíhla a opálená žena v plavkách vystúpi z mora a sebaistým krokom vojde do kiosku na pláži, kde si pod žiadostivým pohľadom predavača vyskúša aj vyberie asi troje okuliarov. Pristúpi k pultu a zneistený predavač sa jej pýta : a platiť budete ako? Mladá žena sa len jemne pousmeje vytiahne spod plaviek malú plastikovú vecičku a povie: s mojou VISA kartou. Hlas z pozadia nám potom ešte prízvukuje – VISA – tú slobodu si doprajem.
Mária Mlynarčíková
Nedeľný obed alebo operácia Púštna búrka
Nesmierne rada hostím v nedeľu na obed celú svoju rodinku. Nevarím často, a tak sa mi táto aktivita ešte nestihla zunovať. Okrem toho si vždy vymyslím nejaké „prefíkané“ menu, pozostávajúce aspoň zo štyroch chodov a zo zásady sa vyhýbam tradičným slovenským pokrmom ako vyprážané čokoľvek so zemiakmi a podobne. A tam je pes zakopaný.
