Na deke sedel chlap. Bol veľký i široký. Držal malú bábiku, bábika sa utierala do malej osušky. Utrela si i vlasy. Malé dievčatko vedľa chlapa tú bábiku napodobňovalo, až malo suchú pokožku aj vlasy. Dedko vybral krém. Vybral fľašu s vodou, vybral keksík.
„Ďakujem dedko." Povedala malá a dedko všetky tie veci neobratne vložil do veľkej tašky. Určite si predstavil, ako ho doma babka bude za ten zmätok karhať. No momentálne mal v pláne dôležitejšiu činnosť. So svojou vnučkou, opretí o vystreté ruky sledovali vodnú hladinu.
„Dedko tu máš komára !" Zahlásila krpatá a s hrôzou v tvári, drobným prstom ukazovala na rameno. Prikázala: "Zabi ho!"
„Nechám ho, nech sa nasaje." Reagoval hrdinsky dedko a kútikom oka hľadel na vnučku.
„Veď to musí bolieť." Krčilo dievča tvár.
„Málinko, ale keď sa napije, už nepichne teba, ani nikoho iného." Malá pozerala na dedka, či to myslel vážne a v stareckých očiach hľadala šibalstvo.
Ako mal dedko vykrútenú hlavu, preleteli mu pred nosom noviny, ktoré pred chvíľou čítal. Dievčatko ich držalo v ruke, oči prižmúrené. S treskotom dopadli na rameno, na toho komára. Potom noviny odkryli rameno. A detské oči skontrolovali malý krvavý fľak na novinovom papieri. Dedko noviny schoval do veľkej tašky, hneď potom, ako ukazovákom odfrnkol to, čo z komára ostalo. Oprel sa o vystreté ruky a spolu so svojou vnučkou ďalej sledoval vodnú hladinu a pozeral na slnko.
